Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

hriať hreje hrejú nedok.

1. vydávať, poskytovať teplo: slnko, kožuch h-e

2. robiť teplejším, teplým, (z)ohrievať: h. vodu, večeru

3. oblažovať, tešiť: úspech h-e

expr. h. (si) → hada na (vlastných) prsiach

// hriať sa

1. stávať sa teplejším, teplým, (z)ohrievať sa: voda sa h-e

2. získavať pocit tepla, (z)ohrievať sa: h. sa na slnku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hriať hreje hrejú hrial nedok.; hriať sa

hriať hreje hrejú hrej! hrial hrejúc hrejúci hriaty hriatie/hrianie nedok. 1. (ø; koho) ▶ vydávať al. poskytovať teplo; op. chladiť: slnečné lúče hrejú; kachle výdatne hrejú; radiátor nehreje; hreje ho teplý zimník; piesok pod nohami nás príjemne hrial; termooblečenie, ktoré v lete chladí a v zime hreje; Starý otec sedí pred domom, žmurká do slnka a privráva sa mu: Hreješ? Len hrej. [R. Dobiáš]
2. (čo) ▶ robiť teplejším, teplým; zvyšovať teplotu niečoho; syn. ohrievať, prihrievať, zohrievať: h. vodu na čaj; h. na sporáku obed, večeru; Rozložil som oheň pod strieškou na závetrí a hrial som si skrehnuté ruky i živú nohu. [F. Švantner]
3. (koho) ▶ vyvolávať v človeku príjemný pocit; robiť šťastným, spokojným, spôsobovať potešenie, radosť; syn. blažiť, tešiť: pochvala, uznanie, úspech hreje; hriala ho myšlienka na návrat domov; hrialo ho pri srdci, že urobil dobrý skutok; všetkých nás hreje dobrý pocit z vrelého prijatia, z poskytnutej pomoci; Ten mládenec sa jej za všetkých pokloní, povie slovko, ktoré ju bude večne hriať v duši. [D. Tatarka]
fraz. expr. hriať [si] hada na [vlastných] prsiach preukazovať dobro niekomu, kto si to nezaslúži ◘ parem. vínko hreje, ale nešatí pitie alkoholu je len dočasný únik, po ktorom nasleduje ťažká realita; vínko hreje, vínko páli, vínko múdre hlavy šiali pitie alkoholu omamuje, oslabuje úsudok


hriať sa hreje sa hrejú sa hrej sa! hrial sa hrejúc sa hrejúci sa hriatie sa/hrianie sa nedok. 1. (kde; ø) ▶ prijímať teplo; nadobúdať, získavať pocit tepla; syn. ohrievať sa, vyhrievať sa, zohrievať sa: h. sa na slnku, pri ohníku; Hrial som sa, na kameňoch som sa vyhrieval. [R. Jašík]; Chlapec so starenou sa túlia k sebe, hrejú sa, utešujú. [L. Ballek]
2. ▶ stávať sa postupne teplým; zohrievaním nadobúdať vyššiu teplotu; syn. ohrievať sa, zohrievať sa: obed sa už hreje na sporáku; procesor sa menej hreje, keď z neho snímeme plastický obal

hriať 1. vydávať teplo: radiátor hrejepáliťexpr.: piecťpripekať (silno): slnko páli, pečie, pripeká

2. robiť teplým, teplejším • zohrievaťohrievať: zohrieva, ohrieva, hreje si večeruprihrievať (trocha): prihrieva vychladnutú polievkuprehrievať (naskrze al. nad normálnu mieru) • rozohrievať: cvičenie ho rozohrievalovyhrievaťtemperovať (na istú, obyč. potrebnú teplotu): temperovanie vzduchuvykurovať (hriať kúrením): vykurovať izbu


páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekaťpripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľujeexpr. piecťhovor.: pražiťsmažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookolahriať (intenzívne): radiátor veľmi hrejeopaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústaobáraťopárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajomkniž. žihať (Hviezdoslav)

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe lícapichať: dym pichá v očiachsvrbieťšpieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špiebolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohnerozkladaťzažíhať: zažíhať vatry

7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť


pražiť 1. tepelne upravovať v rozpálenom tuku, al. nasucho • smažiť: pražiť, smažiť vajíčka; rybu praží, smaží iba na oleji; v rúre praží mandleškvariť: škvarky sa škvaria na panvicivyprážaťvysmážať (obalenú surovinu pripravovať pražením): vyprážať, vysmážať mäso, karfiol, syrpiecť (pripravovať jedlo pôsobením vysokej teploty s uvoľňovaním vlastného tuku): pečie hosťom klobásuoprážaťosmážaťopekať (krátko al. iba na povrchu pražiť): opeká, opráža si na masti chlieb; opekať na ohni slaninkupáliť (cukor): páli cukor na karamelpripekať (vysokým teplom dokončovať úpravu jedla, obyč. na povrchu): pripekať v rúre rezance

2. hovor. vydávať prudké teplo; prudkým teplom, prudkou žiarou pôsobiť na niekoho, niečo • smažiťpáliť: slnko praží, smaží do oblokov; kachle neznesiteľne pália; neos. vonku praží, páliexpr.: piecťopekať: slnko pečie, opekáhriať (vydávať teplo): slnečné lúče hrejúpripekať (silno hriať; o slnku): už dávno tak nepripekalo ako dneshovor. pripaľovať (o slnku): vonku pripaľujeexpr. škvariť (nepríjemne): otvorené ohnisko nás škvaríhovor. opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky): dnes to dobre opaľuje

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hriať, hreje, hrejú, hrial, hriaty nedok.

1. (bezpredm. i koho, čo) poskytovať, dávať teplo: slnko, pec, kožuch hreje; pálenka v žalúdku (dobre) hreje pôsobí pocit tepla; pren.: jeho pohľad hreje je príjemný; myšlienka na teba ma hreje potešuje, oblažuje; Víťazstvo ho hrialo a blažilo. (Mor.)

2. (čo) robiť teplým, zohrievať: h. vodu, kávu, večeru, jedlo

h. si hada na prsiach robiť dobre niekomu, kto to zneužije; Máme hriať si hada v košeli? (Mih.);

dok. zohriať i ohriať

|| hriať sa zohrievať sa, ohrievať sa: h. sa pri peci, na slnku;

dok. zohriať sa, ohriať sa

Morfologický analyzátor

hriať nedokonavé sloveso
(ja) hrejem VKesa+; (ty) hreješ VKesb+; (on, ona, ono) hreje VKesc+; (my) hrejeme VKepa+; (vy) hrejete VKepb+; (oni, ony) hrejú VKepc+;

(ja som, ty si, on) hrial VLesam+; (ona) hriala VLesaf+; (ono) hrialo VLesan+; (oni, ony) hriali VLepah+;
(ty) hrej! VMesb+; (my) hrejme! VMepa+; (vy) hrejte! VMepb+;
(nejako) hrejúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor