hriať hreje hrejú nedok.
1. vydávať, poskytovať teplo: slnko, kožuch h-e
2. robiť teplejším, teplým, (z)ohrievať: h. vodu, večeru
3. oblažovať, tešiť: úspech h-e
● expr. h. (si) → hada na (vlastných) prsiach
// hriať sa
1. stávať sa teplejším, teplým, (z)ohrievať sa: voda sa h-e
2. získavať pocit tepla, (z)ohrievať sa: h. sa na slnku
hriať hreje hrejú hrej! hrial hrejúc hrejúci hriaty hriatie/hrianie nedok.
hriať sa hreje sa hrejú sa hrej sa! hrial sa hrejúc sa hrejúci sa hriatie sa/hrianie sa nedok.
hriať hreje hrejú hrej! hrial hrejúc hrejúci hriaty hriatie/hrianie nedok. 1. (ø; koho) ▶ vydávať al. poskytovať teplo; op. chladiť: slnečné lúče hrejú; kachle výdatne hrejú; radiátor nehreje; hreje ho teplý zimník; piesok pod nohami nás príjemne hrial; termooblečenie, ktoré v lete chladí a v zime hreje; Starý otec sedí pred domom, žmurká do slnka a privráva sa mu: Hreješ? Len hrej. [R. Dobiáš] 2. (čo) ▶ robiť teplejším, teplým; zvyšovať teplotu niečoho; syn. ohrievať, prihrievať, zohrievať: h. vodu na čaj; h. na sporáku obed, večeru; Rozložil som oheň pod strieškou na závetrí a hrial som si skrehnuté ruky i živú nohu. [F. Švantner] 3. (koho) ▶ vyvolávať v človeku príjemný pocit; robiť šťastným, spokojným, spôsobovať potešenie, radosť; syn. blažiť, tešiť: pochvala, uznanie, úspech hreje; hriala ho myšlienka na návrat domov; hrialo ho pri srdci, že urobil dobrý skutok; všetkých nás hreje dobrý pocit z vrelého prijatia, z poskytnutej pomoci; Ten mládenec sa jej za všetkých pokloní, povie slovko, ktoré ju bude večne hriať v duši. [D. Tatarka] ◘ fraz. expr. hriať [si] hada na [vlastných] prsiach preukazovať dobro niekomu, kto si to nezaslúži ◘ parem. vínko hreje, ale nešatí pitie alkoholu je len dočasný únik, po ktorom nasleduje ťažká realita; vínko hreje, vínko páli, vínko múdre hlavy šiali pitie alkoholu omamuje, oslabuje úsudok
hriať sa hreje sa hrejú sa hrej sa! hrial sa hrejúc sa hrejúci sa hriatie sa/hrianie sa nedok. 1. (kde; ø) ▶ prijímať teplo; nadobúdať, získavať pocit tepla; syn. ohrievať sa, vyhrievať sa, zohrievať sa: h. sa na slnku, pri ohníku; Hrial som sa, na kameňoch som sa vyhrieval. [R. Jašík]; Chlapec so starenou sa túlia k sebe, hrejú sa, utešujú. [L. Ballek] 2. ▶ stávať sa postupne teplým; zohrievaním nadobúdať vyššiu teplotu; syn. ohrievať sa, zohrievať sa: obed sa už hreje na sporáku; procesor sa menej hreje, keď z neho snímeme plastický obal
hriať 1. vydávať teplo: radiátor hreje • páliť • expr.: piecť • pripekať (silno): slnko páli, pečie, pripeká
2. robiť teplým, teplejším • zohrievať • ohrievať: zohrieva, ohrieva, hreje si večeru • prihrievať (trocha): prihrieva vychladnutú polievku • prehrievať (naskrze al. nad normálnu mieru) • rozohrievať: cvičenie ho rozohrievalo • vyhrievať • temperovať (na istú, obyč. potrebnú teplotu): temperovanie vzduchu • vykurovať (hriať kúrením): vykurovať izbu
páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekať • pripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľuje • expr. piecť • hovor.: pražiť • smažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookola • hriať (intenzívne): radiátor veľmi hreje • opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)
2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústa • obárať • opárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajom • kniž. žihať (Hviezdoslav)
3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe líca • pichať: dym pichá v očiach • svrbieť • špieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špie • bolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí
4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre
5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku
6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohne • rozkladať • zažíhať: zažíhať vatry
7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť
pražiť 1. tepelne upravovať v rozpálenom tuku, al. nasucho • smažiť: pražiť, smažiť vajíčka; rybu praží, smaží iba na oleji; v rúre praží mandle • škvariť: škvarky sa škvaria na panvici • vyprážať • vysmážať (obalenú surovinu pripravovať pražením): vyprážať, vysmážať mäso, karfiol, syr • piecť (pripravovať jedlo pôsobením vysokej teploty s uvoľňovaním vlastného tuku): pečie hosťom klobásu • oprážať • osmážať • opekať (krátko al. iba na povrchu pražiť): opeká, opráža si na masti chlieb; opekať na ohni slaninku • páliť (cukor): páli cukor na karamel • pripekať (vysokým teplom dokončovať úpravu jedla, obyč. na povrchu): pripekať v rúre rezance
2. hovor. vydávať prudké teplo; prudkým teplom, prudkou žiarou pôsobiť na niekoho, niečo • smažiť • páliť: slnko praží, smaží do oblokov; kachle neznesiteľne pália; neos. vonku praží, páli • expr.: piecť • opekať: slnko pečie, opeká • hriať (vydávať teplo): slnečné lúče hrejú • pripekať (silno hriať; o slnku): už dávno tak nepripekalo ako dnes • hovor. pripaľovať (o slnku): vonku pripaľuje • expr. škvariť (nepríjemne): otvorené ohnisko nás škvarí • hovor. opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky): dnes to dobre opaľuje
hriať, hreje, hrejú, hrial, hriaty nedok.
1. (bezpredm. i koho, čo) poskytovať, dávať teplo: slnko, pec, kožuch hreje; pálenka v žalúdku (dobre) hreje pôsobí pocit tepla; pren.: jeho pohľad hreje je príjemný; myšlienka na teba ma hreje potešuje, oblažuje; Víťazstvo ho hrialo a blažilo. (Mor.)
2. (čo) robiť teplým, zohrievať: h. vodu, kávu, večeru, jedlo
● h. si hada na prsiach robiť dobre niekomu, kto to zneužije; Máme hriať si hada v košeli? (Mih.);
dok. zohriať i ohriať
|| hriať sa zohrievať sa, ohrievať sa: h. sa pri peci, na slnku;
dok. zohriať sa, ohriať sa
hriať nedok. 1. csl vydávať teplo: Aľe to bou̯ hňeská za ďeň, ako hrélo to slnce! (Dol. Lehota DK); Co je to s tima kamnama, šak dicki hráli dobre?! (Skalica); Pálené hreje (Bošáca TRČ); hrac (Ľubotín SAB) F. ale hreje! (Bošáca TRČ) - veľmi páli slnko 2. nechať pôsobiť teplo na niečo, zohrievať niečo, ohrievať: A už na druhej ďem zme si s toho mľieka dale hriaťi a to bolo sereňia (Čelovce MK); Hriala vodu na slunku (Prosné PB); Hlopi pri mašiňe šedzeľi a pokurovaľi i hraľi še (Rozhanovce KOŠ)
hriať ndk 1. robiť teplým, teplejším, ohrievať: pani geho gednu tehlu hrege a druhu klade proti srczy (D. ŠTUBŇA 1569 KL); kotlyk, w kterem se woda hrege (LIETAVA 1607); kupilj sme halbu medu, s kerim se hrialo wino y palene (KRUPINA 1692); pssenične otruby hreg na panwe (MT 17. st); panom exactorom na hriatie holba wina (ŽILINA 1714); starje sljepki wagcja dobre hregu (PL 1787) 2. dávať, vydávať teplo: wjno hrege (RPo 1790); h. sa ohrievať sa: w léte se hregeme, zatim za zimj traseme (Káz 18. st)