Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

hrebeň -a m.

1. nástroj so zubmi na česanie vlasov: kostený, ozdobný h.

2. iný nástroj so zubmi (ako súčasť strojov ap.): h. na zber čučoriedok rafáč; tech. urovnávací h.

3. výrastok na hlave niekt. vtákov: kohutí h.

4. vrchná pretiahnutá úzka časť niečoho: horský h., h. vrchov, strechy, vĺn; meteor. h. vysokého tlaku pruh medzi 2 tlakovými nížami

rastie, narástol mu h. stal sa príliš sebavedomým, spyšnel; spľasol mu h. stratil sebavedomie, skrotol;

hrebeňový príd.: h-á túra po hrebeňoch (vrchov); h-á strecha;

hrebienok -nka, hrebenček -a m. zdrob. k 1 – 3

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrebeň ‑a m.; hrebeňový; hrebienok ‑nka, hrebenček ‑a m.

hrebeň -ňa pl. N -ne G -ňov m. 1.nástroj so zubami na česanie a úpravu vlasov: hustý, riedky h.; ozdobný h. do vlasov; česať sa hrebeňom; zastoknúť si h. do vlasov; hrať na hrebeni fúkať do hrebeňa cez tenký papier a tak vyludzovať melódiu, tóny; Sem-tam ho poťahovala za vlasy alebo mu ich sama pričesala vlastným hrebeňom. [Ľ. Ondrejov]; Pre staršiu dobu sú typické jednodielne, v mladšom období sú časté trojvrstvové hrebene pospájané železnými alebo bronzovými nitmi. [Slovensko I]
2. ▶ zúbkovitý mäsitý výrastok (obyč. červenej farby) na hlave kurovitých vtákov: kohútí h.; strakatý kohútik natriasa hrebeňom; pren. Ženská hlavička má vlasy vyčesané do hrebeňa ako pankáč. [LT 1998] na temene vyčesané nahor
3.ozubený nástroj al. ozubená súčasť rozličných nástrojov, strojov a pod.: stierací h.; h. na česanie ľanu, na zber bobuľovín; ručný zber čučoriedok bez použitia hrebeňovtextil. dočesávací, sčesávací, urovnávací hrebeň nástroje na odstraňovanie a úpravu vláken
4. geol. ▶ najvyššia časť do dĺžky pretiahnutého pohoria al. horskej reťaze pripomínajúca tvarom hrebeňovito členenú strechu: horský, nezalesnený h.; hlavný, centrálny h. najvýraznejší v hrebeňovom pohorí; bočný h. okrajová, vybiehajúca časť hrebeňového pohoria; letný, zimný prechod hrebeňom Malých Karpát; výhľad z hrebeňa do dolín; na hrebeňoch Vysokých Tatier je ešte sneh
5. ▶ predmet, útvar hrebeňovitého tvaru; (vrchná) pretiahnutá úzka časť niečoho: spenený h. morskej vlny; hrebene z kysnutého, lístkového cesta; prevýšenie komína ponad h. strechy; zviazať dokumenty do hrebeňaanat. bedrový hrebeň; hrebeň klinovej, krížovej kosti; hrebeň priedušnice; meteor. hrebeň vysokého tlaku vzduchu pásmo vysokého tlaku vzduchu medzi dvoma pásmami nízkeho tlaku vzduchu
6. stav. ▶ spojenie dvoch drevených častí, obyč. trámov, ktoré stoja oproti sebe v určitom uhle; druh priečnej väzby dreva: hrana hrebeňa
7. poľov. ▶ dlhé štetiny na prednej časti chrbta diviaka
fraz. rastie/narástol mu hrebeň stáva sa, stal sa príliš sebavedomým, spyšnel; spľasol mu hrebeň stratil sebavedomie, skrotol; zraziť niekomu hrebeň naučiť niekoho poslušnosti, skrotiť, pokoriť niekoho
zdrob.hrebienok; hrebenček -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1, 2, 5: h. do vlasov; Cesty sú čisté, vymetené vetriskom, len v zákutiach a po priekopách sa krčia filigránske hrebenčeky závejov. [K. Jarunková]; hrebenisko -ka -nísk s., v sg. i m. zvel.: Váš holubplno zjarabeného peria a hrebenisko! [Š. Žáry]


hrebienok -nka pl. N -nky m. 1. zdrob.malý hrebeň (na česanie al. úpravu účesu): učesať sa hrebienkom; zastoknúť si do vlasov ozdobný h.; Siahol do zadného vrecka nohavíc a vytiahol malý hrebienok v striebornom rámiku. [D. Dušek]
2. zdrob. ▶ zúbkovitý mäsitý výrastok (obyč. červenej farby) na hlave kurovitých vtákov: kohútí h.; Zdravá kura má oči jasné a hrebienok svieži, červený. [Ž. Inovecká]; pren. chlapec s vlasmi sčesanými z čela do kohútieho hrebienka; Na hlavy si nastokli tí herci na rozhľadni šišaky rímskeho vojaka, lenže nie železné, ale plstené, žlté s hrebienkom. [D. Tatarka]
3. zdrob.malý, nižší horský hrebeň: skalnatý, zalesnený h.; Štvornožky i plaziačky mi bolo treba ísť, ale prešiel som hrebienkom šťastlivo. [Ľ. Ondrejov]; Pokračujeme poľnou cestou na ďalší škrapový hrebienok. [VNK 2002]
4. zdrob. ▶ predmet, útvar hrebeňovitého tvaru; (vrchná) pretiahnutá úzka časť niečoho: Hladkám mu chudý chrbátik, na ktorom jasne cítiť hrebienok chrbtice. [R. Moric]
5. ▶ výtrusná rastlina, plazivý hustý zelený až zlatohnedastý machbot. hrebienok mäkký Ctenidium molluscum
fraz. narástol mu hrebienok stúplo mu sebavedomie, spyšnel; spľasol/spadol mu hrebienok stratil sebavedomie, skrotol; zraziť niekomu hrebienok naučiť niekoho poslušnosti, skrotiť, pokoriť niekoho
zdrob. hrebenčekhrebeň

pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmiuponížiťzried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky dušepotupiťpohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom miestezahanbiťznevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmihovor. zhodiťhrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkýmiuraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil

2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcťpodmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestázvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň

porov. aj podrobiť (si)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrebeň, -a m.

1. nástroj na česanie vlasov: hustý, riedky h., kostený h.; česať sa h-om; hrať na h-i

hovor. jeho vlasy týždeň nevideli h. o strapatom človeku;

2. nástroj na čistenie priadze, ľanu, konopí ap.;

3. výrastok na hlave niektorých vtákov (kohúta, dudka a i.)

začína mu rásť h. začína byť bezočivý, veľa si dovoľuje; zraziť niekomu h. pokoriť ho;

4. horná pretiahnutá ostrá časť niečoho: horský h.; h. strechy, h. vlny (na vode); anat. h. lonovej kosti;

hrebeňový príd.: h-é chodníky, h-é túry po hrebeňoch hôr; geogr. h-á čiara spádnica po hrebeni vrchu;

hrebienok, -nka i hrebenček, -a m. zdrob. expr. k 1, 3

Morfologický analyzátor

hrebeň podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) hrebeň; (bez) hrebeňa; (k) hrebeňu; (vidím) hrebeň; (o) hrebeni; (s) hrebeňom;

(tri) hrebene; (bez) hrebeňov; (k) hrebeňom; (vidím) hrebene; (o) hrebeňoch; (s) hrebeňmi;

Hrebeň Hrebeň
hrebeň
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) hrebeň
G (bez) hrebeňa
D (k) hrebeňu
A (vidím) hrebeň
L (o) hrebeni
I (s) hrebeňom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) hrebene
G (bez) hrebeňov
D (k) hrebeňom
A (vidím) hrebene
L (o) hrebeňoch
I (s) hrebeňmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HREBEŇ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 47×, celkový počet lokalít: 13, v lokalitách:
LÁB, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 11×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 8×;
GAJARY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 4×;
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 4×;
JAKUBOV, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 3×;
ROHOŽNÍK, okr. SENICA (od r. 1996 MALACKY) – 3×;
SNINA, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 3×;
ZOHOR, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 3×;
LOZORNO, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 2×;
STUPAVA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 2×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor