hrebeň -ňa pl. N -ne G -ňov m. 1. ▶ nástroj so zubami na česanie a úpravu vlasov: hustý, riedky h.; ozdobný h. do vlasov; česať sa hrebeňom; zastoknúť si h. do vlasov; hrať na hrebeni fúkať do hrebeňa cez tenký papier a tak vyludzovať melódiu, tóny; Sem-tam ho poťahovala za vlasy alebo mu ich sama pričesala vlastným hrebeňom. [Ľ. Ondrejov]; Pre staršiu dobu sú typické jednodielne, v mladšom období sú časté trojvrstvové hrebene pospájané železnými alebo bronzovými nitmi. [Slovensko I]
2. ▶ zúbkovitý mäsitý výrastok (obyč. červenej farby) na hlave kurovitých vtákov: kohútí h.; strakatý kohútik natriasa hrebeňom; pren. Ženská hlavička má vlasy vyčesané do hrebeňa ako pankáč. [LT 1998] na temene vyčesané nahor
3. ▶ ozubený nástroj al. ozubená súčasť rozličných nástrojov, strojov a pod.: stierací h.; h. na česanie ľanu, na zber bobuľovín; ručný zber čučoriedok bez použitia hrebeňov □ textil. dočesávací, sčesávací, urovnávací hrebeň nástroje na odstraňovanie a úpravu vláken
4. geol. ▶ najvyššia časť do dĺžky pretiahnutého pohoria al. horskej reťaze pripomínajúca tvarom hrebeňovito členenú strechu: horský, nezalesnený h.; hlavný, centrálny h. najvýraznejší v hrebeňovom pohorí; bočný h. okrajová, vybiehajúca časť hrebeňového pohoria; letný, zimný prechod hrebeňom Malých Karpát; výhľad z hrebeňa do dolín; na hrebeňoch Vysokých Tatier je ešte sneh
5. ▶ predmet, útvar hrebeňovitého tvaru; (vrchná) pretiahnutá úzka časť niečoho: spenený h. morskej vlny; hrebene z kysnutého, lístkového cesta; prevýšenie komína ponad h. strechy; zviazať dokumenty do hrebeňa □ anat. bedrový hrebeň; hrebeň klinovej, krížovej kosti; hrebeň priedušnice; meteor. hrebeň vysokého tlaku vzduchu pásmo vysokého tlaku vzduchu medzi dvoma pásmami nízkeho tlaku vzduchu
6. stav. ▶ spojenie dvoch drevených častí, obyč. trámov, ktoré stoja oproti sebe v určitom uhle; druh priečnej väzby dreva: hrana hrebeňa
7. poľov. ▶ dlhé štetiny na prednej časti chrbta diviaka
◘ fraz. rastie/narástol mu hrebeň stáva sa, stal sa príliš sebavedomým, spyšnel; spľasol mu hrebeň stratil sebavedomie, skrotol; zraziť niekomu hrebeň naučiť niekoho poslušnosti, skrotiť, pokoriť niekoho
▷ zdrob. ↗ hrebienok; hrebenček -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1, 2, 5: h. do vlasov; Cesty sú čisté, vymetené vetriskom, len v zákutiach a po priekopách sa krčia filigránske hrebenčeky závejov. [K. Jarunková]; hrebenisko -ka -nísk s., v sg. i m. zvel.: Váš holub má plno zjarabeného peria a hrebenisko! [Š. Žáry]
hrebienok -nka pl. N -nky m. 1. zdrob. ▶ malý hrebeň (na česanie al. úpravu účesu): učesať sa hrebienkom; zastoknúť si do vlasov ozdobný h.; Siahol do zadného vrecka nohavíc a vytiahol malý hrebienok v striebornom rámiku. [D. Dušek]
2. zdrob. ▶ zúbkovitý mäsitý výrastok (obyč. červenej farby) na hlave kurovitých vtákov: kohútí h.; Zdravá kura má oči jasné a hrebienok svieži, červený. [Ž. Inovecká]; pren. chlapec s vlasmi sčesanými z čela do kohútieho hrebienka; Na hlavy si nastokli tí herci na rozhľadni šišaky rímskeho vojaka, lenže nie železné, ale plstené, žlté s hrebienkom. [D. Tatarka]
3. zdrob. ▶ malý, nižší horský hrebeň: skalnatý, zalesnený h.; Štvornožky i plaziačky mi bolo treba ísť, ale prešiel som hrebienkom šťastlivo. [Ľ. Ondrejov]; Pokračujeme poľnou cestou na ďalší škrapový hrebienok. [VNK 2002]
4. zdrob. ▶ predmet, útvar hrebeňovitého tvaru; (vrchná) pretiahnutá úzka časť niečoho: Hladkám mu chudý chrbátik, na ktorom jasne cítiť hrebienok chrbtice. [R. Moric]
5. ▶ výtrusná rastlina, plazivý hustý zelený až zlatohnedastý mach □ bot. hrebienok mäkký Ctenidium molluscum
◘ fraz. narástol mu hrebienok stúplo mu sebavedomie, spyšnel; spľasol/spadol mu hrebienok stratil sebavedomie, skrotol; zraziť niekomu hrebienok naučiť niekoho poslušnosti, skrotiť, pokoriť niekoho
▷ zdrob. hrebenček ↗ hrebeň