hrešiť nedok.
1. náb. prestupovať Boží zákon, páchať hriech(y)
2. prehrešovať sa, previňovať sa: h. proti svojim zásadám, proti zdraviu
3. dôrazne napomínať, karhať: matka h-í dieťa
4. preklínať, kliať, nadávať
● expr. h. ako pohan, ako kočiš veľmi; expr. h-í, až sa hory zelenajú veľmi, mnoho; kto spí, neh-í;
opak. hrešievať -a
hrešiť -ší -šia (ne)hreš! -šil -šiac -šiaci -šený -šenie nedok.
hrešiť -ší -šia (ne)hreš! -šil -šiac -šiaci -šený -šenie nedok. 1. náb. (ø; proti čomu, proti komu; čím) ▶ dopúšťať sa hriechov proti Božím prikázaniam, previňovať sa (v kresťanskom zmysle), nedodržiavať Božie prikázania: h. proti Pánu Bohu; h. slovami, činmi; Hrešil som proti šiestemu prikázaniu myšlienkou i skutkom. [K. Jarunková] 2. (ø; proti čomu) ▶ porušovať zásady korektného, slušného správania; robiť niečo nedovolené; dopúšťať sa priestupkov; syn. prehrešovať sa, previňovať sa: h. proti zákonom, záujmom štátu; hreší proti vlastnému zdraviu; Veď my hrešíme. Bankety sú zakázané, a my, úradní ľudia, obsluhujeme. [I. Stodola]; Kto ohováraním, t. j. šírením nepravdivých správ, oberie niekoho o dobré meno, hreší proti spravodlivosti. [Anton Hlinka] 3. (koho) ▶ dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým; robiť výčitky niekomu; syn. karhať, napomínať: h. neposlušného žiaka; matka ho musí často h.; nehreš ho, nemôže za to; Počul som, ako sa mu ľudsky prihovára, ako ho napomína a hreší. [A. Chudoba] 4. (na koho, na čo; ø) ▶ (v hneve, zlosti, rozčúlení) vyslovovať hrubé, ostré, urážajúce slová; syn. nadávať, hromžiť, kliať: hrešil na úradníkov; netreba h. na osud; hreší v jednom kuse; kade chodí, tade hreší; uľavuje si hrešením; Nehreš, - povedal sváko, pristúpil k vypínaču, zažal svetlo, ale vzápätí ho zasa zhasol. [I. Habaj] ◘ fraz. hrešiť ako kočiš/paholok/pohan vyslovovať veľmi hrubé, vulgárne nadávky; hrešiť, akoby hromy tĺkli nahlas nadávať; hrešiť, až sa hory zelenajú al. kľaje a hreší, až zemi ťažko používať neprimerané výrazy al. výroky; hrešiť vo všetkých svetových jazykoch používať rôzne nadávky ◘ parem. čím kto hreší, tým trestaný býva; svätí boli a hrešili každý sa dopúšťa chýb ▷ opak. hrešievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2 ↗ zhrešiť, k 3 ↗ vyhrešiť, k 4 ↗ zahrešiť
dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchody • vyčítať • vyčitovať • menej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosť • mentorovať • poúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahneš • napomínať • hovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o deti • karhať • hrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvo • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • fraz. prehovárať/hovoriť do duše • fraz. expr.: vyhadzovať na oči • čistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať
hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávať • hromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetko • expr. hromovať • zastar. hriemať (Krčméry) • expr.: brýzgať • harusiť • harušiť • cifrovať • hovor. expr.: šľakovať • bohovať • stobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiš • kliať • preklínať • kniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľaje • expr. zastar. teremtetovať
2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúva • napomínať • vyčítať • dohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli ticho • prekárať: žena ho tresce a prekára • expr.: krstiť • mydliť • kresať • harusiť • harušiť • zvŕtať • hovor. zastar. štrôfať • hrub.: kefovať • ďobať • ďubať • subšt. pucovať • zried. hriakať
3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sa • previňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatike • prestupovať: prestupuje predpisy, zákon
karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie • hrešiť: rodičia karhajú, hrešia syna • vyčítať • dohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľub • napomínať (mierne karhať) • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • hovor. zastar. štrôfať • zried. hriakať • subšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadok • mentorovať • poúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu) • trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosť • pranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chyby • fraz. expr.: hovoriť do duše • čistiť niekomu hlavu • fraz. kniž. čítať niekomu levity • nespis. kárať
kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová • kniž. zlorečiť • preklínať • nadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadáva • hrešiť (hrubo): hreší ako paholok • hromžiť • expr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadky • kniž. klnúť • hovor. expr.: bohovať • stobohovať • šľakovať • expr. zastar.: žúriť (J. Kráľ) • teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebu • fraz. brať meno Božie nadarmo
nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadky • expr.: papuľovať • grobianiť • šprihať • šľakovať • brýzgať • hromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosť • hovor. šimfovať: šimfoval na vedúcu • hovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskuje • pejor.: brechať • štekať • havkať (na niekoho): brechali, štekali na seba • expr. fákať (Vajanský) • haniť • hanobiť • tupiť • ohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otca • expr.: špiniť • očierňovať: špinil celú rodinu • rúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu
2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohan • hromžiť • hromovať • zlorečiť: stále len hromží, zlorečí • kliať • preklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočiš • hovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali
hrešiť, -í, -ia nedok.
1. (bezpredm. i proti komu, proti čomu i čím) páchať zlo, previňovať sa, dopúšťať sa chýb, prehrešovať sa: h. proti záujmom štátu, vlasti; h. proti správnosti, čistote jazyka; Kto spí, nehreší. (prísl.) Či nehreším, keď púšťam cudzieho do domu? (Vaj.) Čím kto hreší, tým trestaný býva. (prísl.)
2. (koho) dôrazne napomínať, karhať: Otec hrešil dievku. (Kuk.) Teba i hreším, lebo si mi žena. (Kuk.)
3. (bezpredm. i koho, čo i na koho, na čo) kliať, nadávať, bohovať: h. ako pohan, ako kočiš; necudné hrešenie (Vaj.); uľavovať si hrešením (Urbk.); Hrešil boha a zahrážal sa všetkým svätým. (Karv.) Starý nadlesný hrešil na cestu, na celú vrchnosť. (Vaj.)
● hrešil, až sa hory zelenali veľmi škaredo;
opak. hrešievať, -a, -ajú;
dok. k 1 zhrešiť, k 2 vyhrešiť, k 3 zahrešiť
hrešiť nedok. 1. strsl, zsl karhať, dôrazne napomínať: Každí ďeň ho hrešíme, a ňič to ňeplaťí (Košťany n. Tur. MAR); Ženi náz veľmi hrešiľi, že ďe zme (Beňadovo NÁM); Bapka ma hrešili, dze son sa túlal (Vištuk MOD) 2. strsl, zsl, čiast. vsl nadávať, kliať: A mlenár s fľintou krikom tam bežau̯ a kričau̯, hrešiu̯ (V. Lom MK); Ná potom ked uš prišól hájnik, len hrešil, lebo uš kupca nebolo (Lančár PIE); Ocedz hrešil, dobre śe ňezošaľil, aľe ňebulo pomoci (Torysa SAB) F. hrešil, aš sa okná trásli (Trenč. Závada TRČ), hrešil, jag bi hromi túkli (Bošáca TRČ) - veľmi nadával; hrešiď do skazi (Vígľaš ZVO) - preklínať; vác dostával hrešeňá jako jeďeňá (Bošáca TRČ) - veľmi často ho karhali; hrešievať opak.: hrešívat (Lukáčovce HLO)
hrešiť ndk 1. páchať zlo, dopúšťať sa hriechu, previňovať sa: ktery czlowiek druhemu geho zyto sezne a wyhra na prawie, on w tem nehressy nicz (ŽK 1473); aby proty uprimnosty a dobrym mrawům nehressil (TRENČÍN 1579); dusse mila, o prestan giž hressiti (KK 1709); z vmyslu swého smrtedlňe hressygu (MP 1718); priležitost k hrešeny skrz tanec (Le 1730) F. kdo čjm hressj, tjm trestan bywa (Se 18. st) 2. na koho/čo kliať, bohovať, nadávať: mohu na Mikulasse nehressy ti, on mne w tom neni žadna pričina (ZVOLEN 1635); na milost božj nehresme (PoP 1723-24); hressenim, ba y noža hore wstiahnutim Mrazowy na očy metal (KRUPINA 1788); -ievať [-ív-] frekv: hrešiwáme i naproti wíre i naproti nádegi (BN 1790); subst hrešiaci [-íci] m hriešnik: gestli bez litosti a bez pokanj umre hressycj (SK 1697); (Boh) hressjcych polituge (BlR 18. st) P. atpn Ladislai Hresko (v Michalovciach 1449)