hrdzavý príd.
1. pokrytý hrdzou, zahrdzavený: h. klinec
2. majúci farbu hrdze, červenohnedý, ryšavý: h-é vlasy, fúzy;
hrdzavo prísl.;
hrdzavosť -i ž.
hrdzavý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
hrdzavý -vá -vé 2. st. -vejší príd. 1. ▶ pokrytý hrdzou, hnedočervenou vrstvou oxidu železitého; ktorý zhrdzavel; syn. zahrdzavený, zhrdzavený: h. klinec, plech; hrdzavá skrutka; hrdzavé železo určené do zberu; vymeniť hrdzavé vodovodné tesnenie; odstrániť hrdzavé škvrny na karosérii; naša záhradná bránka je každým rokom hrdzavejšia; S akousi posvätnou úctou vybrala hrdzavý kľúč spod záhlavka. [R. Jašík]; pren. Na jazyku som cítil hrdzavú chuť vody z hydrantu. [B. Šikula] 2. ▶ (obyč. o vlasoch, o srsti) majúci farbu hrdze, hnedý s červeným odtieňom, červenohnedý; syn. ryšavý: hrdzavá veverička; hrdzavé kučery; touto farbou dosiahneš ešte hrdzavejší odtieň vlasov; Bola vysoká a dlhé hrdzavé vlasy mala rozpustené. [M. Hvorecký]; V záhrade vraj plno fialiek kvitne, hovorí žena, tuším aj dub začína z hrdzavého lístia opadávať. [I. Kadlečík] 3. zried. ▶ vydávajúci nepríjemné plechové, ostré tóny, škrípavý, škripotavý: h. škripot starej pílky; gitara s podivným hrdzavým zvukom 4. expr. ▶ patriaci do minulosti, už neaktuálny, zastaraný, dávny: zbaviť sa hrdzavých názorov, pohľadov na svet; Okolo neho mihá, osciluje hrdzavá história. [Š. Žáry]
červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené pery • krvavočervený • krvavý • jasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňa • bledočervený • svetločervený • slabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúž • ohnivočervený • ohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasy • žltočervený (červený do žlta): žltočervené jablká • zlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiara • pomarančovočervený • oranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlá • tehlovočervený • tehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenie • paradajkový • rajčinový • rajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvový • mrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervený • rumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farby • koralovočervený • koralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklo • karmínovočervený • karmínový (červený ako karmín) • malinovočervený • malinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové pery • jahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervený • čerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervený • hnedočervený • gaštanovočervený • hrdzavý • ryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkoče • mäsovočervený • mäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasy • sýtočervený • živočervený • tuhočervený • tmavočervený • kniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervený • cviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatka • granátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátový • purpurový • purpurovočervený • kniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farby • vínovočervený • vínový • hovor. bordový • neskl. bordó (červený až do čierna) • červenastý • červenkastý • červenavý • červenkavý (trocha červený) • načervenastý • načervenkastý • načervenavý • načervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístie • kniž. al. poet.: zabronený • zapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner) • kniž.: brunátny • rumenný • expr.: červenučký • červenušký • červenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)
p. aj sčervenený
hnedý ktorý má farbu zeme, farbu zrelých gaštanov, kávy, čokolády • hovor.: barnavý • brnavý: hnedé vlasy; pekné hnedé, barnavé oči • zlatohnedý • bronzový (hnedý do zlata): zlatohnedá, bronzová farba • bledohnedý • svetlohnedý • plavý • svetlogaštanový (hnedý so svetlým odtienkom) • orechový • orechovohnedý • orieškový • orieškovohnedý (bledohnedý ako orech): nábytok orechovej, orechovohnedej, orieškovej farby • béžový • hovor. drapový (hnedožltý) • okrový (žltohnedý): béžový, drapový záves; okrový náter • neskl. kaki (zelenohnedý): kaki košeľa • gaštanový • gaštanovohnedý (hnedý ako gaštany) • kakaový • kakaovohnedý (hnedý ako kakao) • tabakový • tabakovohnedý (hnedý ako tabak) • olivovohnedý (hnedý do zelena) • čokoládový • čokoládovohnedý • kávový • kávovohnedý (tmavohnedý ako čokoláda, káva) • škoricový • škoricovohnedý (ako škorica) • hrdzavý • hrdzavohnedý • červenohnedý • tizianový (vysl. ticiánový; hnedý do červena) • kreolský: kreolská farba pleti • sivohnedý • šedivohnedý (hnedý so sivým odtienkom): sivohnedá, šedivohnedá pôda • tmavohnedý (hnedý s tmavým odtienkom) • zhnednutý (ktorý zhnedol) • nár.: brunastý • brnastý • expr. hnedučký • hnedastý • hnedavý • hnedkavý • hnedkastý • nahnedastý (trocha hnedý)
hrdzavý 1. pokrytý hrdzou • zahrdzavený • zhrdzavený: hrdzavé, zahrdzavené rúry • odb. korózny: korózny kov
2. ktorý má farbu hrdze (obyč. o vlasoch, srsti a pod.) • ryšavý • kniž. rysavý: hrdzavá, ryšavá, rysavá hlava, krava • medený (s nádychom do červena): medené vlasy • gaštanovočervený • červený • ohnivý: červená, ohnivá štica
ryšavý sfarbený do červena (obyč. o hnedých al. svetlých vlasoch, o srsti a pod.) • hrdzavý: ryšavé, hrdzavé vrkoče • červenohnedý • tizianový [vysl. ticiá-]: červenohnedá, tizianová farba • červenovlasý: červenovlasé dieťa • kniž. rysavý: rysavá jalovica • expr. ryšavkastý • ryšavkavý (jemne, slabo ryšavý)
1. majúci na sebe hrdzu, zahrdzavený: h. klinec, drôt, nôž, h-é železo;
2. majúci farbu hrdze: h-é vlasy ryšavé; h. človek (Gab.) s ryšavými vlasmi;
na hrdzavo, do hrdzava; hrdzavo prísl.;
hrdzavosť, -ti ž.
ardzavý p. hrdzavý
hrdzavý príd. (ardzaví, ordzaví, redzavej, zrdzaví, zerzaví, zardzaví, žrdzaví) 1. csl pokrytý hrdzou: Poobzeraľi zmo ti praslice aj vreťená, ši sú vreťená ňi hrdzavie (Klenovec RS); Našél sem doma takí zerzaví núš (Skalica); Čiscim nožik, bo je ordzavi (Spiš. Štvrtok LVO); ordzaví (Bobrovec LM); žrdzaví (Ružindol TRN) F. vraví, jako čobi mal zardzavé zubi (Papradno PB) - nechce sa mu rozprávať 2. majúci farbu hrdze, ryšavý: Tam bolej tej močilá aj takie močarinej s takou červenou vodou, rejdzavou, červienkou zme ju zvaľi (Lešť MK); Ten zerzaví (pes) má padesát mužú sili (Záh. Bystrica BRA); Dzetko mali zrdzavé vlasi (Vištuk MOD); ardzaví (Or. Biely Potok TRS) L. hrdzavá sova (Čierny Balog BRE) - nočný vták, zool. sova obyčajná (Strix aluco) 3. napadnutý hrdzou (o rastlinách): Žito ostalo hrdzavé (Vaďovce MYJ) 4. hont, novohr pehavý: redzavej (Cinobaňa LUČ)
ordzavý p. hrdzavý
hrdzavý [hr(d)z-, (z)rz-] príd 1. majúci na povrchu hrdzu: teg hrzaveg pandvičkj (KC 1791) 2. majúci hnedočervenú farbu ako hrdza: masiar zrzaweg twary (PONIKY 1786); semeno (pohanky) bude hrdzaweg passe čerwenaste a farbi medeneg, gakssto hrdzawu zrostlinu magjce (PR 18. st); ferrugineus: rzave barvi (LD 18. st); -osť ž pokrytosť hrdzou: bohatstwy anj od molu, ani od zrzawosti žádne nebezpečenstwj nemelo (VP 1764)