hrdý príd.
1. kt. si zakladá na niečom (obyč. právom), pyšný: h. na svoje deti, na svoj výkon
2. sebavedomý, nepodplatný: h. človek; h-é správanie, h. výzor
3. expr. veľkolepý, znamenitý, výborný: h-á hostina;
hrdo prísl.: h. kráčať, h. sa správať;
hrdosť -i ž.: národná h.; stavovská h.; falošná h.
hrdo 2. st. hrdšie prísl. 1. ▶ s pocitom (oprávnenej) hrdosti, pýchy na niečo, na niekoho; syn. pyšne: h. sa hlásiť k svojmu národu; rodičia h. rozprávali o svojich deťoch 2. ▶ s vedomím vlastnej hodnoty, dôležitosti; syn. sebavedome: h. vykračovať; h. mlčať; h. zdvihnúť hlavu; Nesie sa hrdo, dôstojne. [P. Jaroš]; Otrok sa hrdo vystrel ako slobodný muž. [J. Lenčo] 3. ▶ veľmi vznešene, majestátne: za nami sa h. čnejú štíty Tatier; hrad sa h. týči na brale; na veliteľskej lodi h. viala kráľovská štandarda; Na premnohých utešených pahorkoch sa hrdo vyníma Neapol. [Vč 1997]
hrdo 1. uvedomujúc si vlastnú hodnotu al. hodnotu niekoho al. niečoho, právom si zakladajúc na niečom; svedčiac o tom • pyšne • pyšno • sebavedome: hrdo sa postavil dopredu; pyšne, sebavedome kráčala hore ulicou • vysoko: hrdo, vysoko zdvihol hlavu a začal hovoriť • poet. zhrda (Rázus) • expr. zried. hrdko
porov. aj hrdý 1
2. porov. veľkolepý, nádherný 1
pyšne, pyšno 1. veľa si o sebe mysliac, preceňujúc vlastné hodnoty, sily, vlastnú dôležitosť • povýšene • namyslene: pyšne, povýšene zakýval na pozdrav; pri každom stretnutí namyslene dvíhal hlavu • pohŕdavo • arogantne: keď skončil, pohŕdavo, arogantne sa usmial • expr.: naduto • nafúkane: ku každému sa správal naduto, nafúkane • expr. bohorovne: bohorovne sa postavil pred zhromaždených • poet. zhrda (Rázus) • zastar. zhŕdavo (Figuli)
2. oprávnene si zakladajúc na niečom • hrdo: pyšne, hrdo kráčal za svojím otcom • sebavedome: sebavedome vstal a začal rozprávať • expr. zried. hrdko (Timrava)
porov. aj pyšný 1
hrdo p. hrdý
hrdý, 2. st. hrdší príd.
1. vedomý si svojej vlastnej hodnoty al. hodnoty niekoho blízkeho al. niečoho, čo nám patrí, zakladajúci sa na niekom, na niečom; sebavedomý, pyšný, povýšený: h. na svojho otca, brata; h. na svoju vlasť, na svoj pôvod; je zámožnejší a hrdší (Šolt.); Keby len taká hrdá nebola! (Čaj.) Hrdý gazda chce na koňoch ukazovať svoju pýchu. (Gab.)
2. nár. nádherný, veľkolepý, znamenitý, skvostný, výborný: h-á večera (Tim.); hrdá spiežová valaška (Taj.); Chutí vám žinčica — začal — hrdá je, však? (Krno);
hrdo prísl.
1. sebavedome; pyšne, povýšene: h. si počínať (Tim.); Pohodila hrdo hlavou. (Kuk.) Maroš hrdo kráča vedľa otca. (Ráz.);
2. nár. nádherne, skvostne, veľkolepo: h. oblečený (Tim.); Doma za ten čas sestrám bolo hrdo. (Dobš.) hrdosť, -ti ž. vedomie vlastnej hodnoty al. hodnoty niekoho blízkeho, niečoho, čo nám nejako patrí; sebavedomie, pýcha, povýšenosť: chlapská, ženská h., otcovská, rodičovská h.; Nevie ani, ktorou nohou má skôr stúpiť od hrdosti. (Tim.)