Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst un

hrdlo -a -diel s.

1. vnútorná časť krku: zápal h-a; mať suché h. i fraz. chcieť si vypiť (alkohol)

2. vonkajšia časť krku; krk: štíhle h., chytiť niekoho okolo h-a, pod h.

3. niečo podobné hrdlu, krku; zúžená dutá časť niečoho: h. fľaše; h. rieky

4. hovor. expr. osoba, ktorú treba živiť; krk: mať doma hladné h-á

mať, čo h. ráči hojnosť všetkého; najesť sa po h., čo h. ráči do sýtosti; smiať sa, kričať z plného h-a veľmi hlasno; h. mu zviera (od žiaľu ap.) cíti žiaľ ap.; mať → srdce až v h-e;

hrdlový príd. k 3: odb. h. spoj;

hrdelný príd. k 1, 2: h. smiech, hlas vychádzajúci z hrdla; práv. h. trestný čin za kt. sa trestá smrťou; hist. h-é právo právo popraviť;

hrdielko -a -lok, hrdielce -a -lec s. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrdlo ‑a ‑diel s.; hrdlový

hrdlo -la hrdiel s. 1. i anat. ▶ vnútorná (predná) časť krku s dýchacím ústrojenstvom, hltanom a hlasivkami začínajúca sa za ústnou dutinou: bolí, pobolieva ma h.; škriabe ho v hrdle; liečiť zápal hrdla; mať červené, citlivé h. obyč. postihnuté zápalom; vyšetrenie hrdla; vykloktať si h.; ovlažiť si h. uhasiť smäd, napiť sa; mať suché, vyschnuté h.i fraz.; z hrdiel mnohých ľudí sa ozval radostný smiech; Z hrdla sa mi dral výkrik. [G. Rothmayerová]; Makový koláč sa mu v hrdle len tak prepadol. [P. Jaroš]
2.časť tela, ktorá pripája hlavu k trupu; syn. krk: dlhé štíhle h.; teplý suchý zábal hrdla; voda mu siaha po h.; podrezať niekomu h.; holub hrivnák má na hlave, šiji a hrdle tmavomodré perie; Okolo hrdla mala trikrát ovinutú šnúru perál. [I. Minárik]
3.niečo podobné časti tela spájajúcej hlavu s trupom, zúžená (často vrchná) časť niečoho: h. fľaše; krčah s vysokým hrdlom; h. rieky, doliny; amforovité nádoby s uškom v mieste koreňa hrdla [Slovensko I]; Pri Ondrejskom cintoríne vzniklo úzke hrdlo, ktoré brzdí mestskú dopravu. [NP 1982]stav., tech. hrdlo rúry rozšírený koniec rúry, do ktorého sa vkladá koniec ďalšej rúry; lek. hrdlo maternice zúžená časť maternice vyúsťujúca do pošvy, krčok
4. hovor. expr.osoba, ktorú treba živiť; syn. krk: kŕmiť štyri hladné hrdlá; Zemiaky na obživu toľkých hrdiel nestačia. [J. Poničan]; Zas bude o jedno hrdlo viac. [Ľ. Zúbek]
fraz. hlas mu uviazol/zamrzol/zadrhol sa v hrdle al. slová sa mu zadrhli/zasekli v hrdle al. stiahlo/zovrelo mu hrdlo nebol schopný ďalej hovoriť (od strachu, dojatia); hrdlo mu zviera/stíska [od žiaľu, úzkosti, bolesti] prežíva silné emócie, žiaľ, bolesť; jesť/piť, čo hrdlo ráči bez obmedzenia hodovať; mastiť si/pomastiť si hrdlo dobre jedávať, dobre sa najesť; mať čo hrdlo ráči mať prebytok, dostatok všetkého; mať dobré hrdlo vládať dlho hlasno spievať al. hovoriť; mať srdce až v hrdle prežívať veľký strach, úzkosť, veľmi sa báť; mať suché/vyschnuté hrdlo chcieť si vypiť (alkohol); mať [veľkú] guču/hrču v hrdle cítiť, žiaľ, trpkosť; mať zlato v hrdle mať výnimočne krásny hlas; preplachovať si hrdlo al. dávať si do hrdla piť alkohol; púšťať majetok/peniaze dolu hrdlom všetko prepíjať; [spievať, kričať, revať, smiať sa] z plného hrdla al. na plné hrdlo al. čo hrdlo stačí veľmi hlasno, zo všetkých síl
hrdielko -ka -lok s. zdrob. i expr.: daj si šál na h.; odbiť z fľaštičky h.; hrdielce -ca pl. N -ca G -lec s. zdrob. expr. al. poet.: v tme sa zablyslo jej biele h.; Pod strechu pribudlo ďalšie hrdielce. [H. Ponická] narodilo sa dieťa

hrdlo 1. p. hrtan 2. p. krk 1, 2


hrtan anat. horná časť dýchacieho ústroja, kde sa tvorí hlas • expr. hrdlo


krk 1. časť tela spájajúca hlavu s trupom • hrdlo: mať štíhly krk, štíhle hrdlo; chytiť niekoho okolo krku, hrdlaexpr. gágor: má gágor ako huspren. pejor.: hrvoľlalok (tučná al. ovisnutá predná časť krku)

2. niečo podobné krku; osoba, ktorú treba živiť • hrdlo: krk, hrdlo fľaše, hovor. expr. mať doma štyri hladné krky, hrdlá


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrdlo, -a, -diel str.

1. vchod do hltana a hrtana: bolenie, zápal h-a

mať dobré h. vládať veľa, hlasno spievať al. hovoriť; kričať, čo h. stačí; revať, kričať z plného, z celého h-a veľmi hlasno; h. mu zviera (od žiaľu) nemôže hovoriť; hlas mu uviazol v h-e, slová sa mu zadrhli v h-e, zadrhlo sa mu h. nebol schopný hovoriť; mať suché h. mať chuť na pitie (najmä o človeku, ktorý rád pije); mastiť si h. dobre jedávať; púšťať peniaze dolu h-om prepíjať; najesť sa po h., čo h. ráči do sýtosti; chovať štyri (hladné) h-á štyroch ľudí; expr. niekomu niečo z h-a vytrhnúť pripraviť niekoho o istú, hotovú vec;

2. vonkajšia, predná časť krku: držať sa okolo h-a okolo krku; chytiť niekoho pod h. za krk, pod krk

naťahovať za niečím h. zvedavo sa na niečo pozerať; hodiť sa niekomu okolo h-a objať ho; zavesiť niekomu niečo na h. dať niekomu niečo na starosť; h. ti vykrútim vyhrážka; siahať niekomu na h. ukladať mu o život; hist. trest na h-e trest smrti;

3. niečo podobné hrdlu: h. fľaše, krčaha; fľaška s vysokým h-om; anat. h. maternice;

hrdlový príd. zried.: h-á choroba;

hrdielko, -a, -lok i hrdielce, -ca, -lec str. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

hrdlo podstatné meno, stredný rod

(jedno) hrdlo; (bez) hrdla; (k) hrdlu; (vidím) hrdlo; (o) hrdle; (s) hrdlom;

(dve) hrdlá; (bez) hrdiel; (k) hrdlám; (vidím) hrdlá; (o) hrdlách; (s) hrdlami;

Hrdlo_1 Hrdlo Hrdlo_2 Hrdlo
hrdlo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) hrdlo
G (bez) hrdla
D (k) hrdlu
A (vidím) hrdlo
L (o) hrdle
I (s) hrdlom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) hrdlá
G (bez) hrdiel
D (k) hrdlám
A (vidím) hrdlá
L (o) hrdlách
I (s) hrdlami

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum VLČIE HRDLO v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
PRIEVOZ (BRATISLAVA); RUŽINOV (BRATISLAVA)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor