hrdlo -a -diel s.
1. vnútorná časť krku: zápal h-a; mať suché h. i fraz. chcieť si vypiť (alkohol)
2. vonkajšia časť krku; krk: štíhle h., chytiť niekoho okolo h-a, pod h.
3. niečo podobné hrdlu, krku; zúžená dutá časť niečoho: h. fľaše; h. rieky
4. hovor. expr. osoba, ktorú treba živiť; krk: mať doma hladné h-á
● mať, čo h. ráči hojnosť všetkého; najesť sa po h., čo h. ráči do sýtosti; smiať sa, kričať z plného h-a veľmi hlasno; h. mu zviera (od žiaľu ap.) cíti žiaľ ap.; mať → srdce až v h-e;
hrdlový príd. k 3: odb. h. spoj;
hrdelný príd. k 1, 2: h. smiech, hlas vychádzajúci z hrdla; práv. h. trestný čin za kt. sa trestá smrťou; hist. h-é právo právo popraviť;
hrdielko -a -lok, hrdielce -a -lec s. zdrob.
hrdlo -la hrdiel s. 1. i anat. ▶ vnútorná (predná) časť krku s dýchacím ústrojenstvom, hltanom a hlasivkami začínajúca sa za ústnou dutinou: bolí, pobolieva ma h.; škriabe ho v hrdle; liečiť zápal hrdla; mať červené, citlivé h. obyč. postihnuté zápalom; vyšetrenie hrdla; vykloktať si h.; ovlažiť si h. uhasiť smäd, napiť sa; mať suché, vyschnuté h. ↗ i fraz.; z hrdiel mnohých ľudí sa ozval radostný smiech; Z hrdla sa mi dral výkrik. [G. Rothmayerová]; Makový koláč sa mu v hrdle len tak prepadol. [P. Jaroš] 2. ▶ časť tela, ktorá pripája hlavu k trupu; syn. krk: dlhé štíhle h.; teplý suchý zábal hrdla; voda mu siaha po h.; podrezať niekomu h.; holub hrivnák má na hlave, šiji a hrdle tmavomodré perie; Okolo hrdla mala trikrát ovinutú šnúru perál. [I. Minárik] 3. ▶ niečo podobné časti tela spájajúcej hlavu s trupom, zúžená (často vrchná) časť niečoho: h. fľaše; krčah s vysokým hrdlom; h. rieky, doliny; amforovité nádoby s uškom v mieste koreňa hrdla [Slovensko I]; Pri Ondrejskom cintoríne vzniklo úzke hrdlo, ktoré brzdí mestskú dopravu. [NP 1982] □ stav., tech. hrdlo rúry rozšírený koniec rúry, do ktorého sa vkladá koniec ďalšej rúry; lek. hrdlo maternice zúžená časť maternice vyúsťujúca do pošvy, krčok 4. hovor. expr. ▶ osoba, ktorú treba živiť; syn. krk: kŕmiť štyri hladné hrdlá; Zemiaky na obživu toľkých hrdiel nestačia. [J. Poničan]; Zas bude o jedno hrdlo viac. [Ľ. Zúbek] ◘ fraz. hlas mu uviazol/zamrzol/zadrhol sa v hrdle al. slová sa mu zadrhli/zasekli v hrdle al. stiahlo/zovrelo mu hrdlo nebol schopný ďalej hovoriť (od strachu, dojatia); hrdlo mu zviera/stíska [od žiaľu, úzkosti, bolesti] prežíva silné emócie, žiaľ, bolesť; jesť/piť, čo hrdlo ráči bez obmedzenia hodovať; mastiť si/pomastiť si hrdlo dobre jedávať, dobre sa najesť; mať čo hrdlo ráči mať prebytok, dostatok všetkého; mať dobré hrdlo vládať dlho hlasno spievať al. hovoriť; mať srdce až v hrdle prežívať veľký strach, úzkosť, veľmi sa báť; mať suché/vyschnuté hrdlo chcieť si vypiť (alkohol); mať [veľkú] guču/hrču v hrdle cítiť, žiaľ, trpkosť; mať zlato v hrdle mať výnimočne krásny hlas; preplachovať si hrdlo al. dávať si do hrdla piť alkohol; púšťať majetok/peniaze dolu hrdlom všetko prepíjať; [spievať, kričať, revať, smiať sa] z plného hrdla al. na plné hrdlo al. čo hrdlo stačí veľmi hlasno, zo všetkých síl ▷ hrdielko -ka -lok s. zdrob. i expr.: daj si šál na h.; odbiť z fľaštičky h.; hrdielce -ca pl. N -ca G -lec s. zdrob. expr. al. poet.: v tme sa zablyslo jej biele h.; Pod strechu pribudlo ďalšie hrdielce. [H. Ponická] narodilo sa dieťa
hrdlo 1. p. hrtan 2. p. krk 1, 2
hrtan anat. horná časť dýchacieho ústroja, kde sa tvorí hlas • expr. hrdlo
krk 1. časť tela spájajúca hlavu s trupom • hrdlo: mať štíhly krk, štíhle hrdlo; chytiť niekoho okolo krku, hrdla • expr. gágor: má gágor ako hus • pren. pejor.: hrvoľ • lalok (tučná al. ovisnutá predná časť krku)
2. niečo podobné krku; osoba, ktorú treba živiť • hrdlo: krk, hrdlo fľaše, hovor. expr. mať doma štyri hladné krky, hrdlá
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)
hrdlo, -a, -diel str.
1. vchod do hltana a hrtana: bolenie, zápal h-a
● mať dobré h. vládať veľa, hlasno spievať al. hovoriť; kričať, čo h. stačí; revať, kričať z plného, z celého h-a veľmi hlasno; h. mu zviera (od žiaľu) nemôže hovoriť; hlas mu uviazol v h-e, slová sa mu zadrhli v h-e, zadrhlo sa mu h. nebol schopný hovoriť; mať suché h. mať chuť na pitie (najmä o človeku, ktorý rád pije); mastiť si h. dobre jedávať; púšťať peniaze dolu h-om prepíjať; najesť sa po h., čo h. ráči do sýtosti; chovať štyri (hladné) h-á štyroch ľudí; expr. niekomu niečo z h-a vytrhnúť pripraviť niekoho o istú, hotovú vec;
2. vonkajšia, predná časť krku: držať sa okolo h-a okolo krku; chytiť niekoho pod h. za krk, pod krk
● naťahovať za niečím h. zvedavo sa na niečo pozerať; hodiť sa niekomu okolo h-a objať ho; zavesiť niekomu niečo na h. dať niekomu niečo na starosť; h. ti vykrútim vyhrážka; siahať niekomu na h. ukladať mu o život; hist. trest na h-e trest smrti;
3. niečo podobné hrdlu: h. fľaše, krčaha; fľaška s vysokým h-om; anat. h. maternice;
hrdlový príd. zried.: h-á choroba;
hrdielko, -a, -lok i hrdielce, -ca, -lec str. zdrob. expr.
(jedno) hrdlo; (bez) hrdla; (k) hrdlu; (vidím) hrdlo; (ó) hrdlo!; (o) hrdle; (s) hrdlom;
(dve) hrdlá; (bez) hrdiel; (k) hrdlám; (vidím) hrdlá; (ó) hrdlá!; (o) hrdlách; (s) hrdlami;