hrdina -u mn. -ovia m.
1. kto vyniká ušľachtilou odvahou, kto koná veľké činy: národný h., stať sa h-om
2. ústredná postava lit. diela: kladný h.
3. kto je predmetom obdivu: h. pretekov; stať sa h-om dňa; robiť (zo seba) h-u, robiť sa h-om predstierať hrdinstvo;
hrdinka -y -niek ž.;
hrdinský príd. k 1, neohrozený, zmužilý: h-í vojaci, h. skutok; lit. h. epos;
hrdinsky prísl.: h. znášať niečo;
hrdinskosť -i ž.;
hrdinstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k hrdina 1: morálne h.
2. hrdinský skutok: vykonať, dokázať h.
hrdina kto vyniká odvahou, smelosťou, rozhodnosťou uplatnenou v rozhodujúcich situáciách: hrdinovia revolúcie, povstania • kniž.: bohatier • junák: národní bohatieri • poet.: héros • heroj • rek (Rázus) • iron. viťúz
hrdina, -u, mn. č. -ovia m.
1. odvážny, udatný človek, ktorý vykonal veľký skutok, bohatier: vojnový, národný h.; h. socialistickej práce človek vyznamenaný za vynikajúce činy v budovaní socializmu; h. Sovietskeho sväzu človek vyznamenaný za hrdinské činy vo vlasteneckej vojne; pren. h. dňa ktorého vynikajúci skutok je predmetom obdivu
● robiť sa h-om, robiť zo seba h-u robiť sa odvážnym;
2. ústredná postava (osoba) literárneho al. dramatického diela: h. románu, kladný h.;
hrdinka, -y, -niek ž.
(jeden) hrdina; (bez) hrdinu; (k) hrdinovi; (vidím) hrdinu; (ó) hrdina!; (o) hrdinovi; (s) hrdinom;
(štyria) hrdinovia; (bez) hrdinov; (k) hrdinom; (vidím) hrdinov; (ó) hrdinovia!; (o) hrdinoch; (s) hrdinami;