hrdina -u mn. -ovia m.
1. kto vyniká ušľachtilou odvahou, kto koná veľké činy: národný h., stať sa h-om
2. ústredná postava lit. diela: kladný h.
3. kto je predmetom obdivu: h. pretekov; stať sa h-om dňa; robiť (zo seba) h-u, robiť sa h-om predstierať hrdinstvo;
hrdinka -y -niek ž.;
hrdinský príd. k 1, neohrozený, zmužilý: h-í vojaci, h. skutok; lit. h. epos;
hrdinsky prísl.: h. znášať niečo;
hrdinskosť -i ž.;
hrdinstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k hrdina 1: morálne h.
2. hrdinský skutok: vykonať, dokázať h.
hrdina -nu pl. N -novia m.
hrdina -nu pl. N -novia m. 1. ▶ kto v rozhodujúcich situáciách vyniká odvahou, smelosťou, rozhodnosťou, kto koná ušľachtilé, často život ohrozujúce skutky: vojnový h.; hrdinovia odboja; padlí hrdinovia; stať sa národným hrdinom; vrátiť sa ako hrdina; iron. ty si mi (pekný) h.! bojazlivý, zbabelý človek 2. ▶ ústredná postava literárneho, dramatického, filmového, rozhlasového diela: kladný, záporný h.; akčný, komiksový h.; rozprávkový h.; ľudový hrdina Juro Jánošík; hlavný h. románu, poviedky, filmu; hrdinovia antických bájí; nesmrteľný, neohrozený, zidealizovaný h.; Karikujete niektoré ľudské vlastnosti a zároveň ste k svojim hrdinom dobrý. [Pc 1998]; Horák sleduje osud hrdinu od kolísky po hrob. [LT 2001] 3. ▶ kto je predmetom obdivu: najväčší h. triedy; ospevovaný h.; h. pretekov, zápasu, stretnutia; Rafo spravil štátnicu - a bol hrdina. [D. Dušek] ◘ fraz. čítankový hrdina literárna postava s prehnaným množstvom kladných vlastností; hrdina bez bázne a hany statočný a poriadny, dokonalý muž; papierový hrdina jestvujúci iba v predstavách, nereálny; robiť sa hrdinom al. robiť [zo seba] hrdinu predstierať hrdinstvo, odvahu ▷ hrdinka -ky -niek ž.: obľúbená h. dievčenských románov; ženské hrdinky v svetovej literatúre; sledovať príbehy seriálových hrdiniek
hrdina kto vyniká odvahou, smelosťou, rozhodnosťou uplatnenou v rozhodujúcich situáciách: hrdinovia revolúcie, povstania • kniž.: bohatier • junák: národní bohatieri • poet.: héros • heroj • rek (Rázus) • iron. viťúz
hrdina, -u, mn. č. -ovia m.
1. odvážny, udatný človek, ktorý vykonal veľký skutok, bohatier: vojnový, národný h.; h. socialistickej práce človek vyznamenaný za vynikajúce činy v budovaní socializmu; h. Sovietskeho sväzu človek vyznamenaný za hrdinské činy vo vlasteneckej vojne; pren. h. dňa ktorého vynikajúci skutok je predmetom obdivu
● robiť sa h-om, robiť zo seba h-u robiť sa odvážnym;
2. ústredná postava (osoba) literárneho al. dramatického diela: h. románu, kladný h.;
hrdinka, -y, -niek ž.
hrdina m. csl smelý, udatný človek: hrďina (Prievidza) L. robí sa hrdzina (V. Rovné BYT); robili zme sa hrdzinofci (Zeleneč TRN) - predstiera(li) odvahu
hrdina m odvážny, udatný človek, bohatier: tolik silnich hrdýn (SK 1697); slawny hrdina (SJ 18. st); hrdjna a rek udatnj (CS 18. st); hrdina Achyles (HI 18. st); -ský príd: smeleho, smužileho a hrdinskeho umislu rytire (SP 1696); hrdinske srdce (MP 1718); hrdinsky a milosrdny skutek (MS 1758); zmužyle a hrdinske bogowaňi (CDu 18. st); -sky prísl: abich trapeny tohoto žiwota rad znassel a hrdinskj potupil (Le 1730); kral hrdinskj proti nepratelum swjm se stavel (PT 1796); -stvo s vlastnosť hrdinu: (Némeš) wzbudil prwnj skrz to swé hrdinstwo slawné zemanstwo (PRÍBOVCE 1799); (Polydamas) mnoho hrdynstwa nad neprátely vkázal (HI 18. st)