Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma priezviská

hrdý príd.

1. kt. si zakladá na niečom (obyč. právom), pyšný: h. na svoje deti, na svoj výkon

2. sebavedomý, nepodplatný: h. človek; h-é správanie, h. výzor

3. expr. veľkolepý, znamenitý, výborný: h-á hostina;

hrdo prísl.: h. kráčať, h. sa správať;

hrdosť -i ž.: národná h.; stavovská h.; falošná h.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrdý; hrdo prísl.; hrdosť ‑i ž.

hrdý hrdá hrdé 2. st. hrdší príd. 1. obyč. v prísudku (i na koho, na čo) ▶ zakladajúci si na niekom, na niečom (obyč. právom), hrdiaci sa niekým, niečím; syn. pyšný: je h. na svojich predkov; hrdí rodičia ukazujú fotografie svojho syna; byť h. na svoj pôvod; A na to, že porodila viac detí, mala by byť hrdá. [D. Bartko]; Na diplomy a zlaté medaily, [...] bol hrdý do konca života. [V. Ferko]
2. ▶ vedomý si svojej hodnoty a zakladajúci si na nej; svedčiaci o tom; syn. sebavedomý: h. muž; hrdá povaha; hrdé správanie; má h. pohľad, výraz; príslušník hrdého národa [J. Papp]; Ten, ktorého budem ľúbiť, musí byť vysoký, hrdého držania. [Z. Dônčová]
3. expr. zastaráv. ▶ vyznačujúci sa bohatosťou, akosťou, krásou a pod.: h. obed; hrdá hostina; bola to hrdá svadba!; obliecť sa do najhrdších šiat [E. Dzvoník]
4.dôstojne sa vypínajúci, majestátne pôsobiaci; syn. vznešený: h. zámok; hrdé veže hradu; slnečné Taliansko s hrdou pompéznosťou rímskej antiky [Z. Zguriška]; Dolu na hrdom mieste pri hlavnej ceste už ležala hŕba kvádrov na nový dom. [A. Devečková]
fraz. hrdý ako páv veľmi pyšný

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hrdý 1. zakladajúci si na niečom, niekom; vyvolávajúci, vzbudzujúci hrdosť • pyšný: byť hrdý, pyšný na úspechy svojich detí; učiteľ hrdý, pyšný na svojich žiakovpovýšenýpoet. hrdopyšný: víťazka sa stala povýšená, hrdopyšnásebavedomý (poznajúci vlastnú hodnotu a zakladajúci si na nej): sebavedomý človek, sebavedomé správanienepokorený (ktorý si zachoval hrdosť): zostala hrdá, nepokorenánepodplatný (ktorému hrdosť nedovolí porušovať svoje zásady): nepodplatný charakterkniž. honosný: je nositeľom honosných titulovexpr. zried. zhŕdavý (Hviezdoslav)prihrdý (príliš hrdý)

2. p. veľkolepý, nádherný 1


chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sabyť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje detibyť hrdýhrdiť sakniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkomexpr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťamivychvaľovať savystatovať sahovor. expr.: vyťahovať savypínať savyvyšovať savynášať saexpr.: chlapiť sablýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazízried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé)chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastázastar. veličiť sa (Šoltésová)kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvýexpr.: nafukovať sanaparovať saprtošiť sahrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnúexpr.: rozdrapovať sanadrapovať sarozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzovalzried. pechoriť sa


nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocitskvelý: skvelý hotelobdivuhodnýúžasnýkniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanecrozkošnýroztomilýexpr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienokočarujúcioslňujúcioslnivýpodmaňujúcipodmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudbyexpr.: čarovnýanjelskýkniž.: čarokrásnyprelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjavexpr.: nebeskýrajskýelyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódiahovor. expr. božský: má božský hlasexpr.: rozprávkovýrozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájnyhovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný životžiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmevveľkolepýskvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavbaprepychovýluxusnýblýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaletaparádnypompéznykniž. pyšnýexpr. hrdýpoet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralákniž. honosnýzastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievodexpr. prenádherný

p. aj pekný 1, krásny 1

2. p. výborný


povýšený ktorý sa povyšuje nad iných; ktorý prejavuje vlastnú nadradenosť, prehnané sebavedomie; svedčiaci o tom (op. ponížený) • povýšeneckývyvýšený: povýšený človek; cítiť povýšený, povýšenecký tón v hlasenadradenýsuperiórny: nadradené správanieprotektorský (príznačný pre protektora): protektorský postojpovznesený (povýšene ľahostajný): povznesené správanienamyslenýpyšnýexpr.: nadutýnafúkaný (ktorému chýba skromnosť, pokora): nemala dôvod byť namyslená, pyšná, nadutá, nafúkanákniž. spupný (povýšený a bezočivý): prichádzal so spupným výrazom víťazahrdýodmeraný (udržiavajúci si odstup): dívala sa ponad všetkých hrdým, odmeraným pohľadompohŕdavýpohrdlivýopovržlivý (prejavujúci pohŕdanie inými): pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý postojexpr. bohorovný: ponoril sa do svojho bohorovného mlčaniapejor. veľkopanský: veľkopanské spôsoby, gestá


pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšnýbyť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenievystatovať savypínať savyvyšovať savynášať sahovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkamichvastať sakniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotkuchváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodomvychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitostiexpr.: nafukovať safúkať sanadúvať sanaparovať saprtošiť sanár. šušoriť sahrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrázakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdýhrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiťkniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťamibyť pyšnýblýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťamichváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami


pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslenýexpr.: nadutýnafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako pávpoet.: hrdohlavýhrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinkaexpr. horedržanýpejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajerpovýšenýpovýšeneckýexpr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanievystatovačnývypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človekkniž. spupný: spupný panovníkhovor. expr. rohatý

2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdýsebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti

3. p. nádherný 1, veľkolepý


sebavedomý ktorý si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: sebavedomí ľudia, sebavedomá rečsebaistýistý (ktorý si dôveruje, ktorý je istý samým sebou; svedčiaci o sebaistote): sebaistý umelec, istým gestom niečo odmietnuťhrdý (ktorý si zakladá na svojej osobe, neznižuje, neponižuje sa): hrdý človek; má hrdé vystupovaniepyšnýpoet. hrdohlavý: pyšné, hrdohlavé dievčapovýšenýpovýšenecký (ktorý dáva najavo pohŕdanie druhými, ktorý je prejavom pohŕdania) • obyč. pejor. suverénny: priateľova povýšená, povýšenecká povaha; suverénne správanieexpr. frajerskýobyč. pejor. supermanskýexpr. horedržaný: frajerské, supermanské spôsoby


veľkolepý uchvacujúci zmysly, ducha svojou nádherou, bohatosťou, veľkosťou a pod. • nádhernýkrásnyprekrásny: veľkolepá, nádherná, krásna, prekrásna prírodná scenériagrandióznymohutnýmonumentálny: veľkolepý, grandiózny plán; mohutná, monumentálna stavba storočiaohromujúcikolosálnyimpozantný: ohromujúce, kolosálne dielo; impozantný palácskvelýbombastický: skvelé, bombastické divadloreprezentačnýreprezentatívny (hodný reprezentácie): reprezentačná oslavaparádnypompéznyhonosnýzastar. okázalýexpr. hrdýkniž. pyšný: okázalá, hrdá hostina

p. aj nádherný 1, výborný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrdý, 2. st. hrdší príd.

1. vedomý si svojej vlastnej hodnoty al. hodnoty niekoho blízkeho al. niečoho, čo nám patrí, zakladajúci sa na niekom, na niečom; sebavedomý, pyšný, povýšený: h. na svojho otca, brata; h. na svoju vlasť, na svoj pôvod; je zámožnejší a hrdší (Šolt.); Keby len taká hrdá nebola! (Čaj.) Hrdý gazda chce na koňoch ukazovať svoju pýchu. (Gab.)

2. nár. nádherný, veľkolepý, znamenitý, skvostný, výborný: h-á večera (Tim.); hrdá spiežová valaška (Taj.); Chutí vám žinčicazačal — hrdá je, však? (Krno);

hrdo prísl.

1. sebavedome; pyšne, povýšene: h. si počínať (Tim.); Pohodila hrdo hlavou. (Kuk.) Maroš hrdo kráča vedľa otca. (Ráz.);

2. nár. nádherne, skvostne, veľkolepo: h. oblečený (Tim.); Doma za ten čas sestrám bolo hrdo. (Dobš.) hrdosť, -ti ž. vedomie vlastnej hodnoty al. hodnoty niekoho blízkeho, niečoho, čo nám nejako patrí; sebavedomie, pýcha, povýšenosť: chlapská, ženská h., otcovská, rodičovská h.; Nevie ani, ktorou nohou má skôr stúpiť od hrdosti. (Tim.)

Morfologický analyzátor

hrdý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) hrdý; (bez) hrdého; (k) hrdému; (vidím) hrdého; (o) hrdom; (s) hrdým;

(štyria) hrdí; (bez) hrdých; (k) hrdým; (vidím) hrdých; (o) hrdých; (s) hrdými;


(jeden) hrdejší, hrdší; (bez) hrdejšieho, hrdšieho; (k) hrdejšiemu, hrdšiemu; (vidím) hrdejšieho, hrdšieho; (o) hrdejšom, hrdšom; (s) hrdejším, hrdším;

(dvaja) hrdejší, hrdší; (bez) hrdejších, hrdších; (k) hrdejším, hrdším; (vidím) hrdejších, hrdších; (o) hrdejších, hrdších; (s) hrdšími, hrdejšími;


(jeden) najhrdší, najhrdejší; (bez) najhrdejšieho, najhrdšieho; (k) najhrdejšiemu, najhrdšiemu; (vidím) najhrdejšieho, najhrdšieho; (o) najhrdejšom, najhrdšom; (s) najhrdejším, najhrdším;

(štyria) najhrdší, najhrdejší; (bez) najhrdších, najhrdejších; (k) najhrdejším, najhrdším; (vidím) najhrdších, najhrdejších; (o) najhrdších, najhrdejších; (s) najhrdšími, najhrdejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) hrdý; (bez) hrdého; (k) hrdému; (vidím) hrdý; (o) hrdom; (s) hrdým;

(tri) hrdé; (bez) hrdých; (k) hrdým; (vidím) hrdé; (o) hrdých; (s) hrdými;


(jeden) hrdejší, hrdší; (bez) hrdejšieho, hrdšieho; (k) hrdejšiemu, hrdšiemu; (vidím) hrdejší, hrdší; (o) hrdejšom, hrdšom; (s) hrdejším, hrdším;

(štyri) hrdejšie, hrdšie; (bez) hrdejších, hrdších; (k) hrdejším, hrdším; (vidím) hrdejšie, hrdšie; (o) hrdejších, hrdších; (s) hrdšími, hrdejšími;


(jeden) najhrdší, najhrdejší; (bez) najhrdejšieho, najhrdšieho; (k) najhrdejšiemu, najhrdšiemu; (vidím) najhrdší, najhrdejší; (o) najhrdejšom, najhrdšom; (s) najhrdejším, najhrdším;

(štyri) najhrdejšie, najhrdšie; (bez) najhrdších, najhrdejších; (k) najhrdejším, najhrdším; (vidím) najhrdejšie, najhrdšie; (o) najhrdších, najhrdejších; (s) najhrdšími, najhrdejšími;


ženský rod

(jedna) hrdá; (bez) hrdej; (k) hrdej; (vidím) hrdú; (o) hrdej; (s) hrdou;

(dve) hrdé; (bez) hrdých; (k) hrdým; (vidím) hrdé; (o) hrdých; (s) hrdými;


(jedna) hrdejšia, hrdšia; (bez) hrdšej, hrdejšej; (k) hrdšej, hrdejšej; (vidím) hrdejšiu, hrdšiu; (o) hrdšej, hrdejšej; (s) hrdejšou, hrdšou;

(tri) hrdejšie, hrdšie; (bez) hrdejších, hrdších; (k) hrdejším, hrdším; (vidím) hrdejšie, hrdšie; (o) hrdejších, hrdších; (s) hrdšími, hrdejšími;


(jedna) najhrdejšia, najhrdšia; (bez) najhrdšej, najhrdejšej; (k) najhrdšej, najhrdejšej; (vidím) najhrdejšiu, najhrdšiu; (o) najhrdšej, najhrdejšej; (s) najhrdejšou, najhrdšou;

(tri) najhrdejšie, najhrdšie; (bez) najhrdších, najhrdejších; (k) najhrdejším, najhrdším; (vidím) najhrdejšie, najhrdšie; (o) najhrdších, najhrdejších; (s) najhrdšími, najhrdejšími;


stredný rod

(jedno) hrdé; (bez) hrdého; (k) hrdému; (vidím) hrdé; (o) hrdom; (s) hrdým;

(tri) hrdé; (bez) hrdých; (k) hrdým; (vidím) hrdé; (o) hrdých; (s) hrdými;


(jedno) hrdejšie, hrdšie; (bez) hrdejšieho, hrdšieho; (k) hrdejšiemu, hrdšiemu; (vidím) hrdejšie, hrdšie; (o) hrdejšom, hrdšom; (s) hrdejším, hrdším;

(štyri) hrdejšie, hrdšie; (bez) hrdejších, hrdších; (k) hrdejším, hrdším; (vidím) hrdejšie, hrdšie; (o) hrdejších, hrdších; (s) hrdšími, hrdejšími;


(jedno) najhrdejšie, najhrdšie; (bez) najhrdejšieho, najhrdšieho; (k) najhrdejšiemu, najhrdšiemu; (vidím) najhrdejšie, najhrdšie; (o) najhrdejšom, najhrdšom; (s) najhrdejším, najhrdším;

(štyri) najhrdejšie, najhrdšie; (bez) najhrdších, najhrdejších; (k) najhrdejším, najhrdším; (vidím) najhrdejšie, najhrdšie; (o) najhrdších, najhrdejších; (s) najhrdšími, najhrdejšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HRDÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 347×, celkový počet lokalít: 78, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ŠUTOVCE, okr. PRIEVIDZA – 35×;
OPATOVCE NAD NITROU, okr. PRIEVIDZA – 28×;
NITRIANSKE RUDNO, okr. PRIEVIDZA – 27×;
SEBEDRAŽIE, okr. PRIEVIDZA – 24×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 18×;
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 14×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 12×;
BOJNICE, okr. PRIEVIDZA – 11×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 10×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 8×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor