hrb -u/-a m.
1. vypuklina na chrbte: mať h. deformáciu chrbtice; ťava s jedným h-om
2. okrúhla vyvýšenina, hrboľ;
hrbček -a, hŕbok -bka, hŕbik -a m. zdrob.
hrb hrbu/hrba pl. N hrby I hrbmi m.
hrb hrbu/hrba pl. N hrby m. 1. ▶ výrazné vyklenutie hrudnej chrbtice, oblá vyvýšenina na chrbte spôsobená vybočením chrbtice; vypuklina na chrbte zvierat (obyč. slúžiaca ako zásobáreň tuku): mať h.; ťava s jedným hrbom, s dvoma hrbmi; medveď hnedý má svalnatý h. v oblasti lopatiek; Helga tvrdila, že mu hrb z roka na rok rástol, že bol vlastne zvonár od Matky Božej. [J. Blažková]; Tento umelý hrb ešte väčšmi zvýrazňoval jeho úbohý, poľutovaniahodný zjav. [J. Lenčo] 2. zried. ▶ zaoblená vyvýšenina; kopček v teréne, hrboľ: h. kopca; potknúť sa o h. hliny; Pred chatou je niečo na spôsob skalky, na tom hrbe však rastú aj ruže. [J. Beňo] ◘ fraz. hrub. môže mi vyliezť na hrb je mi ľahostajný, nestojím oňho, pohŕdam ním ▷ hŕbik -ka pl. N -ky, hŕbok hŕbka pl. N hŕbky m. zdrob. k 1: narodil sa s hŕbkom; mala na chrbte h.; hrbček -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 2: na ceste sú hrbčeky; zakryť hrbčeky na stene nariasenou látkou; hrbisko -ka hrbísk s., v sg. i m. zvel.: prekliaty h.; h. mu vydúvalo kabát
hrb okrúhla vyvýšenina • hrboľ • hrbolec (menšia okrúhla vyvýšenina): hrby, hrbole, hrbolce na ceste • kopec • kopček (v teréne): potknúť sa o kopec, kopček hliny, zeme
kopec 1. vyvýšené miesto v teréne: v diaľke vidieť kopce • vyvýšenina: vyvýšenina s rozhľadom • vŕšok • vŕštek • kopček: vyjsť na vŕšok, vŕštek, kopček • pahorok (nízky kopec) • pahrbok (Vajanský) • návršie: na návrší stojí zámok • úvršie: vystúpiť na úvršie (Tatarka) • vyvýšenisko (Figuli) • chopok: chopok zarastený materinou dúškou • hrb (Ondrejov) • zastar. brdo (skalnatý kopec) • kniž. výšina: na výšine sa belie sneh • kniž. chlm (Jesenská)
2. p. svah 3. p. kopa 1, kus 3
hrb, -u/-a m.
1. vypuklina na chrbte, deformácia chrbta: má hrb (o človeku s pokrivenou chrbtovou kosťou); ťava s jedným h-om, s dvoma h-mi
● hovor. môžu nám vyliezť na hrb (Heč.) nestaráme sa o nich;
2. kopec, vyvýšenina, hrboľ: Spoza okrúhleho hrbu, kde slnko ráno vychodí, trčali strechy inej dediny. (Ondr.) Nápadné sú doliny, štrkovité násypy, hrby, jamy. (Lask.);
hrbček, -a i hŕbok, -bka i hŕbik, -a m. zdrob.
grb p. hrb
harb p. hrb
hrb m. (harb, grb, hŕb) 1. vypuklina na chrbte, deformácia chrbta vypuklého tvaru: Jennu lopatku má takú vitrčenú, má hrp (Návojovce TOP); Tod grb má od mala (Kociha RS); Na chrpce má hrp (Hlboké SEN) F. chodí vo dva hrbi zohnutí (Revúca) - veľmi zohnutý; priľieha to jako hrb ge scene (Bošáca TRČ) - vôbec to neprilieha 2. expr. chrbát: Dostau̯ po hrbe, aňi ňeveďeu̯ ako (Košťany n. Tur. MAR); Dostaňeš po hrbe s tú metlú! (Svätoplukovo NIT); Tú putnu dvihni na hrb a idz hu visipat! (Jur p. Brat. BRA); Daj mu po hrbie! (Brodské SKA) 3. hrbolec, vyvýšenina, kopec: Lúki vaččinu samí hŕp (Dol. Súča TRČ); Tote jeho role šak to same jakeśka harbi (Záhradné PRE)
hrbec p. hrb
hrb [h(e)er] m 1. kopec, vyvýšenina, hrboľ: proti kterimu hrbu ukazal sa w medzi gisti sipowy koreň (S. ĽUPČA 1731); porculetum: hrb mezy záhonama (KS 1763); x. pren tato uzka cesta ctnosti skrze mnohe hrby wede (HL 17. st) cez prekážky, ťažkosti P. tpn pres Hrby (HÁJNIKY 1556); gednu zem na Hradskom hrbe (S. ĽUPČA 1583/ 1767) 2. deformácia utvorená pokrivením chrbtice: mjsto, kde se hrb ukazuge, teplym olegem mazati (RT 17. st); (dievčatko) na prsech y na chrbte hrb melo (RTA 17. st); gibbus: hrb mezy plecima (ASL 1740) 3. tukový výrastok na tele ťavy: dwa hrbi magu welblúdi (KS 1763); hŕbok dem k 1: P. tpn Cez hrbok (DVOREC 1778); hrbček, hrbec dem k 2: kdyby negaky hrbček chtel wywstati (RTA 17. st); chrbetná jéj kosť bila na spúsob ťevového hrbca skrivená (BR 1785)