hranica1, -e, -níc ž.
1. často pomn. hranice vyznačená čiara, medza oddeľujúca od seba nejaké administratívne celky (štáty, krajiny, okresy ap.): štátne h-e, československé h-e, h-e ČSR, chotárne h-e, prirodzené, umelé h-e; colné h-e; prejsť, prekročiť h-e
● odísť, dostať sa za h-e do cudziny; otvoriť, zavrieť h-e povoliť, zastaviť pohraničný styk;
2. myslená čiara oddeľujúca od seba nejaké oblasti: národnostná, jazyková h., severná h. lesov, pšenice, hrozna; h. večného ľadu, snehu; tech. h. zaťaženia najväčšie dovolené zaťaženie
● prekročiť h-e niečoho vybočiť z rámca niečoho; jeho láska, vďačnosť, hlúposť, bezočivosť ap. nemá hraníc je veľká;
hraničný príd.: h. kameň, h-á čiara
(jedna) hranica; (bez) hranice; (k) hranici; (vidím) hranicu; (ó) hranica!; (o) hranici; (s) hranicou;
(štyri) hranice; (bez) hraníc; (k) hraniciam; (vidím) hranice; (ó) hranice!; (o) hraniciach; (s) hranicami;