hranica -e -níc ž.
1. i pomn. hranice čiara oddeľujúca isté administratívne celky, územia: štátna h., h-e kraja, prekročiť h-e, zatvorené h-e; odísť za h-e do cudziny (obyč. vysťahovať sa); → zelená h.
2. rozhranie medzi javmi, oblasťami ap., predel: národnostná, veková h., h. medzi životom a smrťou
3. naukladaná hromada dreva na zapálenie, vatra: zapáliť h-u; upáliť niekoho na h-i
● prekročiť h-e niečoho vybočiť (z normy); niečo nemá, nepozná h-e, h-níc je veľké;
hraničný príd. k 1, 2: h. priechod, h. kameň
hranica1 -ce -níc ž. 1. i pomn. hranice ▶ čiara (vyznačená na mape) oddeľujúca dve niečím odlišné oblasti na zemskom povrchu (administratívne al. prírodné celky, územia): štátne hranice; hranice Slovenska s Poľskom; východné, západné hranice štátu; prirodzená, umelá h.; hranice pozemku; hranice katastrálneho územia; ochrana hraníc, hranice; tovar prevážaný cez hranice; mať spoločnú hranicu; ilegálne prekročiť hranice; odísť za hranice do cudziny; otvoriť, uzavrieť hranice umožniť, znemožniť voľné cestovanie mimo krajiny; rešpektovať nedotknuteľnosť hraníc uznať ich nemennosť; zadržať niekoho na hraniciach zabrániť niekomu protizákonne opustiť krajinu; prevádzať migrantov cez hranice do iného štátu □ bot., les. horná hranica lesa vegetačná línia, nad ktorou už nerastie súvislý les □ zelená hranica štátna hranica prechádzajúca prírodným neobývaným prostredím mimo oficiálneho hraničného priechodu 2. ▶ rozhranie medzi istými javmi, úsekmi, oblasťami a pod.: h. medzi snom a skutočnosťou; nejasná h. medzi minulosťou a prítomnosťou; ocitnúť sa na hranici života a smrti; odstraňovať národnostné hranice; hranice medzi literárnymi žánrami miznú; V prvé dni spaľovala mi mozog horúčka, ktorá zotrela hranicu medzi dňom a nocou. [Ľ. Zúbek] □ lingv. hranica slova, slabiky, morfémy miesto, kde sa stretávajú dve slová, dve slabiky, dve morfémy; astron. dátumová hranica myslená čiara prechádzajúca v blízkosti 180° zemepisnej dĺžky, pri jej prekročení východným al. západným smerom sa k dátumu pripočítava al. sa od neho odpočítava jeden deň; mat. hranica množiny množina jej hraničných bodov 3. ▶ krajné vymedzenie niečoho: horná veková h.; dolná h. trestu; maximálna h. poplatku; prirodzená h. zaťaženia organizmu; h. únosnosti; h. viditeľnosti; zákonom, normou povolená h. množstva škodlivín v ovzduší; zvuk nad hranicou počuteľnosti; jazda na hranici šmyku; prečerpať medznú hranicu úveru; ocitnúť sa pod hranicou životného minima; to je za hranicou môjho chápania; dosiahnuť hranicu dospelosti; zvýšiť, posunúť vekovú hranicu pri odchode do dôchodku; rozšíriť hranice poznania; odhadnúť hranice technických možností; Pred rokom dosiahol Dunaj magickú hranicu 826 cm. [NČ 1992] ◘ fraz. byť na hranici ľudských možností dospieť na pokraj fyzických al. psychických síl; ísť za hranice ľudských možností dokázať urobiť niečo, čo nie je za normálnych okolností možné; nemať/nepoznať hranice/hraníc nedodržiavať záväzné pravidlá; poznať svoje hranice vedieť, čo človek dokáže, čoho je schopný; prekročiť hranice niečoho vybočiť z normy; prekročiť všetky hranice správať sa, konať neprípustným spôsobom; všetko má svoje hranice toto už nie je primerané, vhodné
hranica2 -ce -níc ž. ▶ kusy dreva na zapálenie naukladané do výšky: h. polien; do hranice uložené drevo; zapáliť hranicu; upáliť niekoho na hranici; Na starom hrade už horí oheň, veľká hranica. [L. Ťažký] ▷ hranička -ky -čiek ž. zdrob.: hranička naukladaná zo smoleničiek [D. Tatarka]
hranica 1. myslený rad bodov rozdeľujúci isté administratívne celky, územia: prekročiť hranice • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma štátmi • kniž. pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedzí • línia: demarkačná línia • arch. čierťaž • voj. slang. čiara: slúžiť na čiare
2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, úsekmi: veková hranica • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dňom a nocou • medzník • kniž. míľnik: medzník vo vývine spoločnosti • kniž. pomedzie: byť na pomedzí života a smrti • predel • priedel: predel storočia, spoločenský priedel • psych. prah: prah vedomia
3. krajné vymedzenie niečoho: prekračovať hranice slušnosti • medza: všetko má svoje medze
4. p. stôs
limit čo ohraničuje nejaké množstvo al. proces • hranica: prekročiť limit, hranicu únosnosti • obmedzenie • kvóta: vývozné obmedzenie, vývozná kvóta • medza: fantázia nemá medze
stôs niečo naukladané do hranolovitého tvaru; hromada niečoho naukladaného, zoradeného • hovor.: štôs • štós: stôs, štôs, štós dreva, kníh, dosák • hranica (do výšky nakladené drevo na zapálenie): zapáliť hranicu
p. aj kopa 1
zlom 1. náhle, prenikavé nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: dejinný zlom vo vývine spoločnosti • obrat: obrat v myslení • zvrat: dramatický zvrat v rokovaní • prevrat: vynález znamenal prevrat v technike • zmena: nemal rád prudké zmeny • premena: premena v názoroch • kniž. prelom: prelom v zmýšľaní ľudí • kniž. ruptúra: v básnikovom vývine nastala ruptúra
2. výrazné časové rozhraničenie medzi dvoma časovými úsekmi: na zlome vekov • kniž. prelom: na prelome tisícročí • rozhranie: rozhranie medzi 16. a 17. storočím • hranica: hranica medzi letom a jeseňou • predel • priedel: predel desaťročí
3. p. trhlina
hranica1, -e, -níc ž.
1. často pomn. hranice vyznačená čiara, medza oddeľujúca od seba nejaké administratívne celky (štáty, krajiny, okresy ap.): štátne h-e, československé h-e, h-e ČSR, chotárne h-e, prirodzené, umelé h-e; colné h-e; prejsť, prekročiť h-e
● odísť, dostať sa za h-e do cudziny; otvoriť, zavrieť h-e povoliť, zastaviť pohraničný styk;
2. myslená čiara oddeľujúca od seba nejaké oblasti: národnostná, jazyková h., severná h. lesov, pšenice, hrozna; h. večného ľadu, snehu; tech. h. zaťaženia najväčšie dovolené zaťaženie
● prekročiť h-e niečoho vybočiť z rámca niečoho; jeho láska, vďačnosť, hlúposť, bezočivosť ap. nemá hraníc je veľká;
hraničný príd.: h. kameň, h-á čiara
hranica2, -e, -níc ž. hŕba dreva nachystaná pre vatru, vatra;
les. rovnaké kusy dreva uložené v hranolovitom tvare: h. dreva, polien; upáliť niekoho na h-i; pren. pravda na hraniciach blčí (Botto)
(jedna) hranica; (bez) hranice; (k) hranici; (vidím) hranicu; (ó) hranica!; (o) hranici; (s) hranicou;
(štyri) hranice; (bez) hraníc; (k) hraniciam; (vidím) hranice; (ó) hranice!; (o) hraniciach; (s) hranicami;