Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

hranica -e -níc ž.

1. i pomn. hranice čiara oddeľujúca isté administratívne celky, územia: štátna h., h-e kraja, prekročiť h-e, zatvorené h-e; odísť za h-e do cudziny (obyč. vysťahovať sa); zelená h.

2. rozhranie medzi javmi, oblasťami ap., predel: národnostná, veková h., h. medzi životom a smrťou

3. naukladaná hromada dreva na zapálenie, vatra: zapáliť h-u; upáliť niekoho na h-i

prekročiť h-e niečoho vybočiť (z normy); niečo nemá, nepozná h-e, h-níc je veľké;

hraničný príd. k 1, 2: h. priechod, h. kameň

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hranica ‑e ‑níc ž.; hraničný

hranica -ce -níc ž.

hranica1 -ce -níc ž. 1. i pomn. hranicečiara (vyznačená na mape) oddeľujúca dve niečím odlišné oblasti na zemskom povrchu (administratívne al. prírodné celky, územia): štátne hranice; hranice Slovenska s Poľskom; východné, západné hranice štátu; prirodzená, umelá h.; hranice pozemku; hranice katastrálneho územia; ochrana hraníc, hranice; tovar prevážaný cez hranice; mať spoločnú hranicu; ilegálne prekročiť hranice; odísť za hranice do cudziny; otvoriť, uzavrieť hranice umožniť, znemožniť voľné cestovanie mimo krajiny; rešpektovať nedotknuteľnosť hraníc uznať ich nemennosť; zadržať niekoho na hraniciach zabrániť niekomu protizákonne opustiť krajinu; prevádzať migrantov cez hranice do iného štátu □ bot., les. horná hranica lesa vegetačná línia, nad ktorou už nerastie súvislý leszelená hranica štátna hranica prechádzajúca prírodným neobývaným prostredím mimo oficiálneho hraničného priechodu
2. ▶ rozhranie medzi istými javmi, úsekmi, oblasťami a pod.: h. medzi snom a skutočnosťou; nejasná h. medzi minulosťou a prítomnosťou; ocitnúť sa na hranici života a smrti; odstraňovať národnostné hranice; hranice medzi literárnymi žánrami miznú; V prvé dni spaľovala mi mozog horúčka, ktorá zotrela hranicu medzi dňom a nocou. [Ľ. Zúbek]lingv. hranica slova, slabiky, morfémy miesto, kde sa stretávajú dve slová, dve slabiky, dve morfémy; astron. dátumová hranica myslená čiara prechádzajúca v blízkosti 180° zemepisnej dĺžky, pri jej prekročení východným al. západným smerom sa k dátumu pripočítava al. sa od neho odpočítava jeden deň; mat. hranica množiny množina jej hraničných bodov
3. ▶ krajné vymedzenie niečoho: horná veková h.; dolná h. trestu; maximálna h. poplatku; prirodzená h. zaťaženia organizmu; h. únosnosti; h. viditeľnosti; zákonom, normou povolená h. množstva škodlivín v ovzduší; zvuk nad hranicou počuteľnosti; jazda na hranici šmyku; prečerpať medznú hranicu úveru; ocitnúť sa pod hranicou životného minima; to je za hranicou môjho chápania; dosiahnuť hranicu dospelosti; zvýšiť, posunúť vekovú hranicu pri odchode do dôchodku; rozšíriť hranice poznania; odhadnúť hranice technických možností; Pred rokom dosiahol Dunaj magickú hranicu 826 cm. [NČ 1992]
fraz. byť na hranici ľudských možností dospieť na pokraj fyzických al. psychických síl; ísť za hranice ľudských možností dokázať urobiť niečo, čo nie je za normálnych okolností možné; nemať/nepoznať hranice/hraníc nedodržiavať záväzné pravidlá; poznať svoje hranice vedieť, čo človek dokáže, čoho je schopný; prekročiť hranice niečoho vybočiť z normy; prekročiť všetky hranice správať sa, konať neprípustným spôsobom; všetko má svoje hranice totonie je primerané, vhodné


hranica2 -ce -níc ž. ▶ kusy dreva na zapálenie naukladané do výšky: h. polien; do hranice uložené drevo; zapáliť hranicu; upáliť niekoho na hranici; Na starom hrade už horí oheň, veľká hranica. [L. Ťažký]hranička -ky -čiek ž. zdrob.: hranička naukladaná zo smoleničiek [D. Tatarka]

-ca/547360±1175 1.73: substantíva ž. N sg. 148836→148799
+224
−226
práca/21407 Bystrica/17461 polovica/7025 spolupráca/6231 Čadca/5895 šanca/4181 dvojica/3932 ulica/3855 nemocnica/3391 knižnica/3341 hranica/3336 Dubnica/3123 stanica/2925 Senica/2768 Skalica/2560 trojica/1904 (552/55464)

-ica/116560±260 1.81: substantíva ž. N sg. 108044→108006
+222
−226
Bystrica/17461 polovica/7025 dvojica/3932 ulica/3855 nemocnica/3391 knižnica/3341 hranica/3336 Dubnica/3123 stanica/2925 Senica/2768 Skalica/2560 trojica/1904 radnica/1904 matica/874→1696
+89
−203
(534/48785)

hranica 1. myslený rad bodov rozdeľujúci isté administratívne celky, územia: prekročiť hranicerozhranierozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma štátmikniž. pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedzílínia: demarkačná líniaarch. čierťažvoj. slang. čiara: slúžiť na čiare

2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, úsekmi: veková hranicarozhranierozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dňom a nocoumedzníkkniž. míľnik: medzník vo vývine spoločnostikniž. pomedzie: byť na pomedzí života a smrtipredelpriedel: predel storočia, spoločenský priedelpsych. prah: prah vedomia

3. krajné vymedzenie niečoho: prekračovať hranice slušnostimedza: všetko má svoje medze

4. p. stôs


limit čo ohraničuje nejaké množstvo al. proces • hranica: prekročiť limit, hranicu únosnostiobmedzeniekvóta: vývozné obmedzenie, vývozná kvótamedza: fantázia nemá medze


stôs niečo naukladané do hranolovitého tvaru; hromada niečoho naukladaného, zoradeného • hovor.: štôsštós: stôs, štôs, štós dreva, kníh, dosákhranica (do výšky nakladené drevo na zapálenie): zapáliť hranicu

p. aj kopa 1


zlom 1. náhle, prenikavé nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: dejinný zlom vo vývine spoločnostiobrat: obrat v myslenízvrat: dramatický zvrat v rokovaníprevrat: vynález znamenal prevrat v technikezmena: nemal rád prudké zmenypremena: premena v názorochkniž. prelom: prelom v zmýšľaní ľudíkniž. ruptúra: v básnikovom vývine nastala ruptúra

2. výrazné časové rozhraničenie medzi dvoma časovými úsekmi: na zlome vekovkniž. prelom: na prelome tisícročírozhranie: rozhranie medzi 16. a 17. storočímhranica: hranica medzi letom a jeseňoupredelpriedel: predel desaťročí

3. p. trhlina

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hranica1, -e, -níc ž.

1. často pomn. hranice vyznačená čiara, medza oddeľujúca od seba nejaké administratívne celky (štáty, krajiny, okresy ap.): štátne h-e, československé h-e, h-e ČSR, chotárne h-e, prirodzené, umelé h-e; colné h-e; prejsť, prekročiť h-e

odísť, dostať sa za h-e do cudziny; otvoriť, zavrieť h-e povoliť, zastaviť pohraničný styk;

2. myslená čiara oddeľujúca od seba nejaké oblasti: národnostná, jazyková h., severná h. lesov, pšenice, hrozna; h. večného ľadu, snehu; tech. h. zaťaženia najväčšie dovolené zaťaženie

prekročiť h-e niečoho vybočiť z rámca niečoho; jeho láska, vďačnosť, hlúposť, bezočivosť ap. nemá hraníc je veľká;

hraničný príd.: h. kameň, h-á čiara


hranica2, -e, -níc ž. hŕba dreva nachystaná pre vatru, vatra;

les. rovnaké kusy dreva uložené v hranolovitom tvare: h. dreva, polien; upáliť niekoho na h-i; pren. pravda na hraniciach blčí (Botto)

hranica1 i hranic ž. vyznačená čiara, medza oddeľujúca od seba nejaké väčšie celky: Sťaďe zme hnet tašľi na čiernohorskú hranicu (V. Lom MK); Ces ťie hori veďie hranica (Čierny Balog BRE); U nás je tiaž hranic (Kameňany REV); Turek sa poheu̯ prez hraňice (Záh. Bystrica BRA); Ta naz daľi na rakusku hraňicu (Torysa SAB)


hranica2 ž.
1. druh rastliny, bot. pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis): hraňica (Mur. Dl. Lúka REV)
2. viac spolu zrastených orechov: hraňica (Hor. Lehota DK)

hranica1, hranice pomn ž medza oddeľujúca od seba nej. územia (krajiny, okresy, lesy, chotáre ap.): bral se k hraniczem morawskym (RUŽOMBEROK 1605); kteri bi mezu neb hranicu pretal a prerubal (MB 1701); limes: meza, meznjk, cylowy kameň, hranica, cyl (KS 1763); pro hranicech krajini (ŽS 1764); giste familie wislany su na hranice kraganske (B. BYSTRICA 1783); -ičný príd: hraniczne od chotara su luky (BUDATÍN 1690 U2); confine: meza hranyčná; colliminium: hraničny cyl; terminalis: hraničny, mezny, konečny (KS 1763); w městě hraničném (SH 1786)
P. tpn uilla Pagran ( 1075), Pogran ( 1113 Pohranice CDSl); Granich (Hranovnica 1294)


hranica2 ž naukladaná kopa dreva: miel by na hraniczi za žiwa bitj vpalen (SKALICA 1641 E); wskočiti do hranice ohniweg (SK 1697); aby furmani, když nekteru hranici, klitku neb šichtu s poleni počnu brati, žadne poleno na stranu aby neodvrhli, ale všecko odvozili (MB 1699); zapaliwsse hranicy drew (Le 1730); widel horet hranicu (PT 1778)

Hraňica_1 Hraňica Hraňica_2 Hraňica
hranica
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hranica
G (bez) hranice
D (k) hranici
A (vidím) hranicu
L (o) hranici
I (s) hranicou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) hranice
G (bez) hraníc
D (k) hraniciam
A (vidím) hranice
L (o) hraniciach
I (s) hranicami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HRANICA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 29×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
ŠTIAVNIK, okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 13×;
KOTEŠOVÁ, okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 4×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
PŠURNOVICE (obec BYTČA), okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 2×;
PLEVNÍK-DRIENOVÉ, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 1×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

k severnej hranici jusqu'à la frontière septentrionale
k tejto hranici jusqu'à cette limite
k západnej hranici jusqu'à la limite occidentale
na ruské hranice jusqu'à la frontière russe
hranicu, a nie inú frontière et non l'autre
nami na hranice nous jusqu'à la frontière
o deväťdesiat metrov hranicu de quatre-vingt-dix mètres la limite
v noci bez hraníc dans cette nuit sans frontières
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu