Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

hranica -e -níc ž.

1. i pomn. hranice čiara oddeľujúca isté administratívne celky, územia: štátna h., h-e kraja, prekročiť h-e, zatvorené h-e; odísť za h-e do cudziny (obyč. vysťahovať sa); zelená h.

2. rozhranie medzi javmi, oblasťami ap., predel: národnostná, veková h., h. medzi životom a smrťou

3. naukladaná hromada dreva na zapálenie, vatra: zapáliť h-u; upáliť niekoho na h-i

prekročiť h-e niečoho vybočiť (z normy); niečo nemá, nepozná h-e, h-níc je veľké;

hraničný príd. k 1, 2: h. priechod, h. kameň

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hranica ‑e ‑níc ž.; hraničný

hraničný -ná -né príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na hranicu1, pomyselnú čiaru oddeľujúcu dva administratívne al. prírodne odlišné celky; označujúci hranicu: h. priechod; hraničné pásmo; dobre strážený h. úsek; h. úsek Dunaja; hraničná stráž, hliadka, kontrola; hraničná čiara dvoch okresov; odbor hraničnej a cudzineckej polície; sprísnenie hraničného režimu; zrušenie hraničných kontrol; h. konflikt medzi Peru a Ekvádorom; stáť pred hraničnou rampou, závorou; Slovensko je hraničná krajina NATOgeod. hraničný kameň stabilizačný znak obyč. v tvare kamenného hranola slúžiaci na označenie bodov štátnej hranice, hranice obcí, katastrálnych území, pozemkov a pod.
2.ktorý je na rozhraní medzi istými javmi, úsekmi, oblasťami a pod.: hraničná udalosť; hraničné vedné odbory s predmetom skúmania zasahujúcim aj do iného vedného odboru; výskyt hraničnej a zvýšenej hladiny cholesterolu; dosahovať hraničné hodnoty v testoch; Pocítila hraničný čas: po tomto čase príde niečo nové, naozajstnejšie. [V. Mináč]lek., psych. hraničná porucha osobnosti porucha štruktúry osobnosti spôsobená kombináciou vrodenej dispozície a nepriaznivého prostredia a prejavujúca sa predovšetkým emočnou nestabilitou; psych. hraničný syndróm psychická porucha prejavujúca sa mantinelizmom, prechádzaním z jednej krajnosti do druhej; mat. hraničný bod množiny v ktorého každom okolí sa nachádzajú body danej množiny a aj body nepatriace do množiny
3. ▶ majúci krajné vymedzenie: hraničná životná situácia; hraničná rýchlosť; h. termín podpísania koaličnej dohody; h. deň na podanie výpovede; vyburcovať domácich hráčov k hraničnému nasadeniu k maximálnemu výkonu; Zaťaženie prednej nápravy môže presiahnuť kritickú hraničnú hodnotu 1 200 kg. [Pc 1999]

hraničný 1. ktorý predstavuje hranicu (v územnom zmysle) • pohraničný: hraničné, pohraničné pásmo, pohraničná zónademarkačný: demarkačná čiara, líniamedznýkniž. pomedzný (oddeľujúci územie, pozemky): medzný, pomedzný kameň, stĺpcolný: colný priechod

2. ktorý predstavuje hranicu (javov, oblastí, hodnôt a pod.) • limitnýlimitový: hraničné, limitné, limitové hodnotyprahový: prahové veličinystropnýstropový (týkajúci sa najvyššej hranice): stropné, stropové ukazovatelepredelovýzlomový (predstavujúci predel, zlom): zlyhať v predelových, zlomových situáciáchkritickýkrajnýmedznýmedzníkový: kritický, krajný bod

p. aj krajný


krajný 1. ktorý sa vymyká normálnym, bežným okolnostiam, stavom, prejavom; svedčiaci o krajnosti • extrémnyextrémistický: krajné, extrémne, extrémistické názory, požiadavkyprehnanýprepiaty (krajný v miere, intenzite): prehnaný cit, prepiata úzkosťhraničnýmedznýmedzníkovýzlomový (ktorý je na hranici, rozmedzí, obyč. bežného, normálneho stavu): hraničná, medzná situáciaprahový: prahový bod

2. p. maximálny


maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny) • najväčšínajvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinunajrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší programmaximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakovúplnýabsolútny (ktorý má plnú al. neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosťkrajnývrcholnýhraničnýlimitnýlimitovýprahovýstropnýstropovýmedznýšpičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovcazvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hranica1, -e, -níc ž.

1. často pomn. hranice vyznačená čiara, medza oddeľujúca od seba nejaké administratívne celky (štáty, krajiny, okresy ap.): štátne h-e, československé h-e, h-e ČSR, chotárne h-e, prirodzené, umelé h-e; colné h-e; prejsť, prekročiť h-e

odísť, dostať sa za h-e do cudziny; otvoriť, zavrieť h-e povoliť, zastaviť pohraničný styk;

2. myslená čiara oddeľujúca od seba nejaké oblasti: národnostná, jazyková h., severná h. lesov, pšenice, hrozna; h. večného ľadu, snehu; tech. h. zaťaženia najväčšie dovolené zaťaženie

prekročiť h-e niečoho vybočiť z rámca niečoho; jeho láska, vďačnosť, hlúposť, bezočivosť ap. nemá hraníc je veľká;

hraničný príd.: h. kameň, h-á čiara


hraničný p. hranica1

Morfologický analyzátor

hraničný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) hraničný; (bez) hraničného; (k) hraničnému; (vidím) hraničného; (o) hraničnom; (s) hraničným;

(traja) hraniční; (bez) hraničných; (k) hraničným; (vidím) hraničných; (o) hraničných; (s) hraničnými;


mužský rod, neživotné

(jeden) hraničný; (bez) hraničného; (k) hraničnému; (vidím) hraničný; (o) hraničnom; (s) hraničným;

(dva) hraničné; (bez) hraničných; (k) hraničným; (vidím) hraničné; (o) hraničných; (s) hraničnými;


ženský rod

(jedna) hraničná; (bez) hraničnej; (k) hraničnej; (vidím) hraničnú; (o) hraničnej; (s) hraničnou;

(dve) hraničné; (bez) hraničných; (k) hraničným; (vidím) hraničné; (o) hraničných; (s) hraničnými;


stredný rod

(jedno) hraničné; (bez) hraničného; (k) hraničnému; (vidím) hraničné; (o) hraničnom; (s) hraničným;

(štyri) hraničné; (bez) hraničných; (k) hraničným; (vidím) hraničné; (o) hraničných; (s) hraničnými;

Zvukové nahrávky niektorých slov

hraničný: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor