hranica -e -níc ž.
1. i pomn. hranice čiara oddeľujúca isté administratívne celky, územia: štátna h., h-e kraja, prekročiť h-e, zatvorené h-e; odísť za h-e do cudziny (obyč. vysťahovať sa); → zelená h.
2. rozhranie medzi javmi, oblasťami ap., predel: národnostná, veková h., h. medzi životom a smrťou
3. naukladaná hromada dreva na zapálenie, vatra: zapáliť h-u; upáliť niekoho na h-i
● prekročiť h-e niečoho vybočiť (z normy); niečo nemá, nepozná h-e, h-níc je veľké;
hraničný príd. k 1, 2: h. priechod, h. kameň
hraničný -ná -né príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na hranicu1, pomyselnú čiaru oddeľujúcu dva administratívne al. prírodne odlišné celky; označujúci hranicu: h. priechod; hraničné pásmo; dobre strážený h. úsek; h. úsek Dunaja; hraničná stráž, hliadka, kontrola; hraničná čiara dvoch okresov; odbor hraničnej a cudzineckej polície; sprísnenie hraničného režimu; zrušenie hraničných kontrol; h. konflikt medzi Peru a Ekvádorom; stáť pred hraničnou rampou, závorou; Slovensko je hraničná krajina NATO □ geod. hraničný kameň stabilizačný znak obyč. v tvare kamenného hranola slúžiaci na označenie bodov štátnej hranice, hranice obcí, katastrálnych území, pozemkov a pod. 2. ▶ ktorý je na rozhraní medzi istými javmi, úsekmi, oblasťami a pod.: hraničná udalosť; hraničné vedné odbory s predmetom skúmania zasahujúcim aj do iného vedného odboru; výskyt hraničnej a zvýšenej hladiny cholesterolu; dosahovať hraničné hodnoty v testoch; Pocítila hraničný čas: po tomto čase príde niečo nové, naozajstnejšie. [V. Mináč] □ lek., psych. hraničná porucha osobnosti porucha štruktúry osobnosti spôsobená kombináciou vrodenej dispozície a nepriaznivého prostredia a prejavujúca sa predovšetkým emočnou nestabilitou; psych. hraničný syndróm psychická porucha prejavujúca sa mantinelizmom, prechádzaním z jednej krajnosti do druhej; mat. hraničný bod množiny v ktorého každom okolí sa nachádzajú body danej množiny a aj body nepatriace do množiny 3. ▶ majúci krajné vymedzenie: hraničná životná situácia; hraničná rýchlosť; h. termín podpísania koaličnej dohody; h. deň na podanie výpovede; vyburcovať domácich hráčov k hraničnému nasadeniu k maximálnemu výkonu; Zaťaženie prednej nápravy môže presiahnuť kritickú hraničnú hodnotu 1 200 kg. [Pc 1999]
hraničný 1. ktorý predstavuje hranicu (v územnom zmysle) • pohraničný: hraničné, pohraničné pásmo, pohraničná zóna • demarkačný: demarkačná čiara, línia • medzný • kniž. pomedzný (oddeľujúci územie, pozemky): medzný, pomedzný kameň, stĺp • colný: colný priechod
2. ktorý predstavuje hranicu (javov, oblastí, hodnôt a pod.) • limitný • limitový: hraničné, limitné, limitové hodnoty • prahový: prahové veličiny • stropný • stropový (týkajúci sa najvyššej hranice): stropné, stropové ukazovatele • predelový • zlomový (predstavujúci predel, zlom): zlyhať v predelových, zlomových situáciách • kritický • krajný • medzný • medzníkový: kritický, krajný bod
p. aj krajný
krajný 1. ktorý sa vymyká normálnym, bežným okolnostiam, stavom, prejavom; svedčiaci o krajnosti • extrémny • extrémistický: krajné, extrémne, extrémistické názory, požiadavky • prehnaný • prepiaty (krajný v miere, intenzite): prehnaný cit, prepiata úzkosť • hraničný • medzný • medzníkový • zlomový (ktorý je na hranici, rozmedzí, obyč. bežného, normálneho stavu): hraničná, medzná situácia • prahový: prahový bod
2. p. maximálny
maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny) • najväčší • najvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinu • najrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší program • maximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakov • úplný • absolútny (ktorý má plnú al. neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosť • krajný • vrcholný • hraničný • limitný • limitový • prahový • stropný • stropový • medzný • špičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovca • zvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia
hranica1, -e, -níc ž.
1. často pomn. hranice vyznačená čiara, medza oddeľujúca od seba nejaké administratívne celky (štáty, krajiny, okresy ap.): štátne h-e, československé h-e, h-e ČSR, chotárne h-e, prirodzené, umelé h-e; colné h-e; prejsť, prekročiť h-e
● odísť, dostať sa za h-e do cudziny; otvoriť, zavrieť h-e povoliť, zastaviť pohraničný styk;
2. myslená čiara oddeľujúca od seba nejaké oblasti: národnostná, jazyková h., severná h. lesov, pšenice, hrozna; h. večného ľadu, snehu; tech. h. zaťaženia najväčšie dovolené zaťaženie
● prekročiť h-e niečoho vybočiť z rámca niečoho; jeho láska, vďačnosť, hlúposť, bezočivosť ap. nemá hraníc je veľká;
hraničný príd.: h. kameň, h-á čiara
hraničný p. hranica1
(jeden) hraničný; (bez) hraničného; (k) hraničnému; (vidím) hraničného; (ó) hraničný!; (o) hraničnom; (s) hraničným;
(traja) hraniční; (bez) hraničných; (k) hraničným; (vidím) hraničných; (ó) hraniční!; (o) hraničných; (s) hraničnými;
(jeden) hraničný; (bez) hraničného; (k) hraničnému; (vidím) hraničný; (ó) hraničný!; (o) hraničnom; (s) hraničným;
(dva) hraničné; (bez) hraničných; (k) hraničným; (vidím) hraničné; (ó) hraničné!; (o) hraničných; (s) hraničnými;
(jedna) hraničná; (bez) hraničnej; (k) hraničnej; (vidím) hraničnú; (ó) hraničná!; (o) hraničnej; (s) hraničnou;
(dve) hraničné; (bez) hraničných; (k) hraničným; (vidím) hraničné; (ó) hraničné!; (o) hraničných; (s) hraničnými;
(jedno) hraničné; (bez) hraničného; (k) hraničnému; (vidím) hraničné; (ó) hraničné!; (o) hraničnom; (s) hraničným;
(štyri) hraničné; (bez) hraničných; (k) hraničným; (vidím) hraničné; (ó) hraničné!; (o) hraničných; (s) hraničnými;