hrachový p. hrach
hrach, -u m.
1. druh strukoviny a jej plod: zelený, lúpaný h.; bot. h. siaty (Pisum sativum); slzy ako h-y veľké; pren. Tu z očí jej dva veľké hrkli hrachy (Hviezd.) veľké slzy
● akoby hrach na stenu hádzal márne, zbytočne, nadarmo (hovoriť); Nechce sa mu hrach na stenu hádzať (Kuk.) zbytočne, nadarmo hovoriť. Vo víre vlastných slov si odrazu uvedomil, že je to len hádzanie hrachu na stenu (Urb.) zbytočné reči. Ženine reči padali na neho ako hrach na stenu (Hor.) nemali účinku. Vie hovoriť, akoby h-om sypal veľmi dobre; hovor. niet kde h-om (h-u) hodiť je tesno, preplnené; hovor. má sa ako h. pri ceste zle; hovor. žart.: Lotor, ty musíš byť všade, i kde tri hrachy v hrnci vreli (Kuk.) pri každej nezbednosti. Vraj mi čerti hrach na tvári mlátili (Kuk.) o rapavom človeku; niekomu hrach na chrbte mlátiť buchnátovať, biť po chrbte;
2. jedlo pripravené z hrachu;
hrachový príd.: h-á kaša, h-á polievka z hrachu;
hrášok, -ška/-šku i hráštek, -a m.
1. zdrob. drobný hrach, drobné zrnko hrachu;
2. mladý zelený hrach (plody);
hráškový príd.
1. z hrášku: h-á polievka;
2. zried. zelenej farby ako hrášok: h-á šatka (Krno)