hrable -bieľ/-blí ž. pomn. ručné náradie na hrabanie: drevené h.
● každé h. k sebe hrabú ľuďom ide predovšetkým o vlastný prospech;
hrabličky -čiek ž. pomn. zdrob.
hrable -blí/-bieľ ž. pomn. ▶ jednoduché ručné náradie so zubami na dlhej rúčke určené na zhŕňanie napr. napadaného lístia, sena al. na úpravu zeminy: drevené, železné, plastové h.; urovnávať zem hrabľami; Každé ruky, ktoré sa vedia chopiť kosy, hrablí, sú zlaté ruky. [R. Kaliský] ◘ parem. každé hrable k sebe hrabú ľuďom ide predovšetkým o vlastný prospech, zisk ▷ zdrob. ↗ hrabličky
hrable, -lí ž. pomn.
1. nástroj, náradie na hrabanie sena, obilia ap.: drevené, železné h.
● Každé hrable k sebe hrabú (prísl.) každému ide predovšetkým o vlastný prospech.
2. priehrada na rieke na zachytávanie plaveného dreva;
hrabľový príd.: tech. h. dopravník, h. nakladač;
hrabličky, -čiek ž. pomn. zdrob.
(dve) hrable; (bez) hrablí; (k) hrabliam; (vidím) hrable; (ó) hrable!; (o) hrabliach; (s) hrabľami;
(dve) hrable; (bez) hrabieľ; (k) hrabliam; (vidím) hrable; (ó) hrable!; (o) hrabliach; (s) hrabľami;