hrable -bieľ/-blí ž. pomn. ručné náradie na hrabanie: drevené h.
● každé h. k sebe hrabú ľuďom ide predovšetkým o vlastný prospech;
hrabličky -čiek ž. pomn. zdrob.
hrable -blí/-bieľ ž. pomn.
hrable -blí/-bieľ ž. pomn. ▶ jednoduché ručné náradie so zubami na dlhej rúčke určené na zhŕňanie napr. napadaného lístia, sena al. na úpravu zeminy: drevené, železné, plastové h.; urovnávať zem hrabľami; Každé ruky, ktoré sa vedia chopiť kosy, hrablí, sú zlaté ruky. [R. Kaliský] ◘ parem. každé hrable k sebe hrabú ľuďom ide predovšetkým o vlastný prospech, zisk ▷ zdrob. ↗ hrabličky
hrable, -lí ž. pomn.
1. nástroj, náradie na hrabanie sena, obilia ap.: drevené, železné h.
● Každé hrable k sebe hrabú (prísl.) každému ide predovšetkým o vlastný prospech.
2. priehrada na rieke na zachytávanie plaveného dreva;
hrabľový príd.: tech. h. dopravník, h. nakladač;
hrabličky, -čiek ž. pomn. zdrob.
hrabie p. hrable
hrable i hrabie ž. pomn. csl ručné náradie uspôsobené na hrabanie trávy, sena, slamy ap.: Hrable sa načim šakovej: rečie z dlhema zubami (Čelovce MK); To villámi vitrásali, tak tú vaččú slamu, a plevi z hrablámi zhrabúvali (Kostolné MYJ); Śeno śe pri sušeňu obraca z hrabiami, a potim śe posklada do kopkoch (Závadka SAB) L. humenie hrable (Prochot NB), mlaccóvské hrable (Brestovany TRN), úhrapkové hrable (Hlboké SEN) - s riedkymi a dlhšími zubmi; husté hrable (St. Turá NMV), plevové hrable (Trakovice HLO), lúčne hrable (Prievidza), strňiskové hrable (Prievidza) - husté hrable na hrabanie pliev, sena, pomrvenej slamy ap.; racoškové hrable (Nitr. Hrádok NZ), hrable z rásoškami (Rat. Zdychava RS) - s rozdvojenou rúčkou; uhľiarske hrable (Tek. Breznica NB) - na zhrabúvanie uhlia; konské hrabľe (Ozdín LUČ) - hrabací stroj; maršové hrable (Biely Kostol TRN) - veľké široké hrable F. má ruki ako hrable (Rim. Píla RS) - je mu veľmi zima na ruki; śi śčerbati jag hrabie (Žakarovce GEL) - máš štrbavé zuby; každé hrable k sebe hrabú (Bošáca TRČ) - každému ide skôr o vlastný zisk; veľkemu hrabie, malemu hrapki (Janov PRE) - bohatému a silnému sa vždy viac ujde ako chudobnému a slabému; hrabľový príd. Tie vrbovie prúti sa zídu na hrabľovie oblúčiki (Krivá DK); Doma si ho porichtuju, našťučia na takej kúšťičke zdĺže hrabľoveho zuba čajsik (Čelovce MK)
hrabľový p. hrable
hrable ž pomn 1. nástroj na hrabanie sena, obilia ap.: zwlečz čystie z hrablami (KORYČANY 1560); hrable zelezne (s. l. 1604); kosec na luce děla seno a zhrabuge hrablemj (OP 1685); gedny hrable zo zeleznymi zubami (BYSTRIČKA 1725) 2. priehrada na rieke na zachytávanie plaveného dreva: choma: hráza, hrable (KS 1763); kluchty plawime, tge w Bistricy pry hrablach na breh wytgahugeme (PODKONICE 1770); -ičky dem k 1: zelezne hrabličky do zahrady (ZVOLEN 1702); rastellum: hrabličky (LD 18. st)