hrabanie s. 1. csl zhŕňanie, zhrabúvanie sena, slamy, obilia ap.: Ke_com bola ďieučäťom, pri hrabaňí pekňe bolo (Záskalie DK); Išľi zme z hrabaňia a bou̯ veľmi krásni ďeň (Blatnica MAR); Pri hrabaňu še i povilamovali (zuby), bo sem-tam dajaka hruda še pritrafila (Brezina TRB); hrabáňí (Dúbravka BRA) 2. strsl obdobie, keď sa suší tráva a hrabe seno, sená: V júľi, ke_ca začälo hrabaňa̋, oťeľila sa nám krava (Krivá DK); Začala sa kozba, hrabaňia a zvážaňia (Čelovce MK)
hrabanie [-í] s hrabačka: sarritio: hrabáni (KS 1763); sarritura: hrabani (LD 18. st)