Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

hrabať -e -ú nedok.

1. zhŕňať al. rozhŕňať (hrabľami ap.): h. seno, lístie

2. hrabľami zbavovať niečoho na povrchu: h. lúku

3. hrabľami upravovať povrch niečoho: h. cestičky

4. (o niekt. zvieratách) rozrývať zem, obyč. nohami: kone h-ú zem (kopytami); sliepky h-ú na dvore

5. i hrabať sa prehŕňať sa (a hľadať) v niečom, prehľadávať, kut(r)ať (sa): h. (sa) v priečinku, v kufri, deti (sa) h-ú v piesku

6. pejor. zhromažďovať, zhŕňať, zhrabúvať (peniaze, majetok): h. zlato; všetko h-e pre seba

ani → kura darmo neh-e; každá → kura k sebe h-e; každé → hrable k sebe h-ú;

dok. hrabnúť -e -ú -bol

1. pri hrabaní hrabľami urobiť 1 pohyb

2. pri hrabaní nohou urobiť 1 pohyb: kôň h-l kopytom

3. expr. prudko siahnuť: h. do police, za knihou; h. si do vlasov

// hrabať sa nedok. expr. s námahou ísť, liezť, terigať sa: h. sa von dverami; h. sa na voz;

pren. h. sa za niečím chcieť dosiahnuť, získať niečo

iron. kde, kam sa h-š? čo si trúfaš?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrabať ‑e ‑ú nedok.; hrabať sa

hrabať -be -bú hrab! -bal -búc/-bajúc -búci/-bajúci -baný -banie nedok.


hrabať sa -be sa -bú sa hrab sa! -bal sa -búc sa/-bajúc sa -búci sa/-bajúci sa -banie sa nedok.

hrabať -be -bú hrab! -bal -búc/-bajúc -búci/-bajúci -baný -banie nedok. 1. (čo; ø) ▶ zhŕňať hrabľami na jedno miesto: h. seno, pokosenú trávu; jesenné hrabanie lístia; Ja rád kosím, ale nerád hrabem. [F. Gabaj]
2. (čo) ▶ hrabľami zbavovať niečoho na povrchu: h. lúku; na jeseň hrabeme záhradu
3. (čo) ▶ hrabľami upravovať zem: h. hriadky
4. (ø; čo) ▶ (o niektorých zvieratách) nohami rozhŕňať: sliepky hrabú zem; pes hrabe pri dverách; Kôň pri ňom opatrne hrabal. [V. Šikula]; Začína hrabať, sneh len tak odletuje spod jeho silných láb. [J. Mlčochová]
5. expr. (v čom (čím)) ▶ hmataním premiestňovať, prehadzovať, často s cieľom niečo nájsť; syn. prehŕňať sa: h. rukami v piesku; Belan rozpačito hrabal prstami vo vrecku. [M. Krno]
6. (čím) ▶ robiť nezladené pohyby rukami, často v snahe nájsť oporu: hrabala rukami proti valiacemu sa prúdu; Sedel nepokojne, stále sa vrtel, hrabal okolo seba rukami, hádzal šišky do vody. [V. Mináč]; Driape sa na slamu, hrabe rukami, chce sa o niečo zachytiť. [L. Ťažký]
7. pejor. (čo; ø) ▶ brať, zhromažďovať pre seba (najmä peniaze, majetky); syn. zhŕňať, zhrabúvať: h. peniaze; Bol taký zaslepený peniazmi a známosťami, že si namýšľal, že sa mu nemôže nič stať, a hrabal už celkom okato. [P. Kováčik]; Už by ste najradšej dedičstvo hrabali a mňa do starobinca zatvorili. [Vč 1978]
8. neos. slang. (komu) ▶ strácať rozum; syn. šibať: jemu už naozaj hrabe; hrabe ti?
fraz. hrabať do svojho vrecka obohacovať sa (obyč. na úkor iných) ◘ parem. ani kura darmo/zadarmo nehrabe každá práca zasluhuje odmenu; každé hrable k sebe hrabú al. každá kura k sebe hrabe ľuďom ide predovšetkým o vlastný prospech, zisk
opak. hrabávať -va -vajú -val; dok. k 4, 6hrabnúť, k 7zhrabnúť, k 1 – 3pohrabať


hrabať sa -be sa -bú sa hrab sa! -bal sa -búc sa/-bajúc sa -búci sa/-bajúci sa -banie sa nedok. expr. 1. (v čom) ▶ prehadzovať, prevracať obyč. s cieľom nájsť niečo; syn. kutrať sa: h. sa v skrini, v taške; deti sa hrabú v piesku; Čo si to dovoľuješ, hrabať sa v mojich veciach?! [N. Tanská]; Nerád by som sa jej v tom hrabal. [J. Puškáš]
2. (v čom) ▶ niečím sa zaoberať, niečomu sa venovať: zbytočne sa hrabe v maličkostiach; Počasie ako stvorené na kúpanie. A ja sa tu musím hrabať v týchto lajstroch. [Ľ. Jurík]; Vieš, že Magda bola kedysi v Bratislave vo výskume a hrabala sa v prognostike a vo futurológii? [A. Hykisch]
3. (v čom) ▶ preberať sa v minulosti a rozmýšľať o nej; hľadať v niečej minulosti najmä negatívne, kompromitujúce al. bolestivé udalosti: h. sa v spomienkach; h. sa v súkromí, v živote iného človeka; Našťastie človek ako ja, pokým má v kufri jeden dobrý oblek a husle, nepotrebuje sa hrabať v pamäti. [J. Balco]
4.nemotorne al. s námahou sa pohybovať; syn. teperiť sa, terigať sa: h. sa z lavíny; Potom už fujavica nebola taká strašná. Ale keď človek ide v trojici, nič nie je také strašné, ako keď sa hrabe sám. [K. Jarunková]; Pozrel na ženu spiacu na pravej strane manželských postelí a hrabal sa k nej. [P. Kováčik]
5. (kam) ▶ usilovať sa niekam dostať, niečo dosiahnuť; nenáležite si trúfať; syn. driapať sa: Dušička, keby si ty bola taká ľavá do kreslenia ako ja, nehrabala by si sa na umeleckú priemyslovku. [P. Andruška]; Preto si tu dlhšie nechcel ostať, hrabal si sa po dvoch týždňoch domov. [Vč 1974]
fraz. hrabať sa v špine podrobne rozoberať (niekedy samoúčelne) také konanie jednotlivca, ktoré porušuje mravné normy; kde/kam sa hrabeš?! (opovržlivo) čo si to trúfaš?!, robíš si na niečo neoprávnený nárok


hrabnúť -bne -bnú -bni! -bol -bla -bnúc -bnutie dok. 1.pri zhŕňaní niečoho hrabľami urobiť jeden pohyb: ešte raz hrabni pod krík!
2. ▶ (o niektorých zvieratách) pri hrabaní nohou urobiť jeden pohyb: kôň hrabol kopytom; Vyzeralo to, akoby sa tam uhniezdil nejaký veľký vták a občas hrabol nohou. [J. Puškáš]
3. expr. (kam) ▶ prudko siahnuť: h. do vrecka; h. medzi papiere; h. za knihou; hrabol pod sako; hrabol si do vlasov
nedok. k 1, 2hrabať

babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sašpiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blateexpr.: rýpať saryť sahrabať saprehrabávať sanár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť safafrať sačičrať sabŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sapiplať saprplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňahovor. expr.: šiplať sašušmať sašuchtať satitlať safafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlhoexpr.: šmotkať sašmotlať saexpr. zried. šmatlať sarýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpehrať saihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večerazdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekanímexpr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifrujehrub.: kašlať sakašľať savulg. srať sa

3. p. zaoberať sa


habať 1. úradne odnímať (v prospech štátu) • konfiškovať: po vojne habali, konfiškovali pôdurekvirovať: rekvirovanie potravínbraťexekvovať: berú, exekvujú im záhradu, majetok; brať priekupníkom pašovaný tovar

2. pejor. usilovať sa získať pre seba (obyč. majetok, peniaze) • zhromažďovaťhromadiťzhŕňať: po celý život iba zhromažďuje, zhŕňa majetkypejor.: chamtiť (sa)pachtiť (sa)hrabaťhonobiťzhrabúvať: chamtí sa, pachtí sa za peniazmi; hrabe všetko pre seba

3. p. brať 1


hrabať sa p. pachtiť sa


hrabať 1. hrnúť (obyč. hrabľami) a dávať na kopu • zhrabovaťzhrabúvaťzastaráv. hriebsť: hrabe seno, zhrabúva lístie do košaexpr. hrabkať (zľahka hrabať)

2. nohami rozhrabávať • zastaráv. hriebsťrozrývaťryť: pes hrabal, rozrýval zem; kôň hrabal, hriebol kopytamikutať (sa)kutrať (sa) (o sliepke): kura (sa) kuce, kutre v zemiprehrabávaťprehrabovaťprehrabúvať: diviak prehrabúva lístieexpr. hrabkať (zľahka hrabať)

p. aj prehŕňať sa

3. pejor. usilovať sa brať pre seba (majetok, peniaze a pod.): hrabe čím viac pre svoju rodinuzhŕňaťzhrabúvať: zhŕňať, zhrabúvať majetky, zlatozhromažďovaťhromadiť: nevedno, pre koho toľko zhromažďuje, hromadí

porov. aj pachtiť sa 1


ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


pachtiť sa expr. veľmi za niečím túžiť a usilovať sa dosiahnuť to • expr. pechoriť sa: pachtí sa, pechorí sa za slávouexpr.: zháňať sahoniť sahnať sanaháňať sa (pachtiť sa obyč. za majetkom): odjakživa sa zháňa, ženie, naháňa iba za peniazmi; honiť sa, hnať sa za kariérouexpr.: driapať sahrabať saškrabať saškriabať sachabrať sachamrať sachamriť sachamtať sa: bezohľadne sa driapal, hrabal, škrabal na najvyššie pozície vo vedeníexpr.: chápať sachapkať sanár. chaporiť sa: chápe sa dopredu; len sa chapkajú, chaporia a robota nikdepejor. chamtiť (sa)lakomiť sa: susedka sa chamtila, lakomila za každou korunou; chamtiť po peniazoch

p. aj usilovať sa, túžiť


prehŕňať sa expr. 1. hrnutím, rozhŕňaním vecí niečo hľadať al. robiť niečo takýmto spôsobom (obyč. s malým výsledkom, príp. s urobením neporiadku) • expr.: prehrabávať saprehrabúvať saprehrabovať saprekutávať saprekutrávať sa: prehŕňa sa v knižnici; prehrabávať sa, prekut(r)ávať sa v starých veciachexpr.: premŕvať samrviť sahrabaťhrabať sahriebsťhriebsť sa: premŕva sa, hrabe (sa) v priečinkochprehľadávať: zlodeji prehľadávajú skrineexpr.: kutať (sa)kutrať sanúrať saňúrať sa: kut(r)ať sa, ňúrať sa po zásuvkáchpreberať sa (časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk): deti sa preberajú v ovocíhovor. expr.: štárať sašpárať sašpáraťšparchať sašparchaťštúraťštúrať sa (obyč. nejakým zahroteným predmetom): štárať sa v zemi, štúrať (sa) v cudzích veciachexpr.: bŕľať sapaprať sababrať sa (v niečom mäkkom, sypkom, mazľavom a pod.) • expr.: vŕtať saryť sarýpať sa: Prečo si sa mi vŕtal, ryl v stole?snoriť: snorí v maminých veciach

2. p. jesť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrabať, -e, -ú nedok.

1. (čo i bezpredm.) zhŕňať, zhrabovať hrabľami: h. seno, obilie, lístie ap.

Každé hrable k sebe hrabú (prísl.) každému ide predovšetkým o jeho vlastný osoh.

2. pejor. (čo i bezpredm.) chamtivo zhromažďovať, zhŕňať peniaze, majetok: h. peniaze (Tat.); boháč hrabal zlato (Bend.); Zo všetkého hrabal zisk. (Vám.); hrabe len pre seba (Urb.); Zdierali ste a hrabete ďalej. (Fr. Kráľ)

3. (bezpred. i čo) ryť, rozrývať zem, kutať, obyč. nohami (o niektorých zvieratách, najmä o koňoch a sliepkach): Kone zaprskali a začali hrabať suchú zem. (Tim.) Sliepky v záhrade hrabú. (Šolt.) Pes hrabal pri dverách. (Barč) Žrebce hrabali sneh. (Vaj.)

Ani kura darmo nehrabe (prísl.) každá práca zasluhuje odmenu. Každá kura sebe hrabe (prísl.) každému ide predovšetkým o vlastný osoh.

4. expr. (v čom) rozhŕňať, prehadzovať, hrabať sa: O chvíľu si rozčúlene hrabal vo vlasoch. (Jégé) Colník hrabe v kufroch. (Lajč.);

opak. hrabávať, -a, -ajú;

dok. k 1, 3 hrabnúť, k 2 zhrabnúť, k 1 i pohrabať

|| hrabať sa hovor.

1. expr. s námahou, nemotorne ísť, liezť niekam: Vycedili kalíšky, zaplatili a hrabali sa von. (Zgur.) Ondrej ťažko hrabal sa na kozla. (Vaj.) Kde (kam) sa hrabe? Čo si to trúfaš? (obyč. výsmešne)

2. (v čom) prehŕňať sa, hľadať v niečom: h. sa v knihách, v starých listinách, v papieroch ap.; Začne si hrabať v hlave. (Heč.) Vy sa teda hrabete v cudzích taškách! (Karv.); pren. expr. h. sa v ranách (Smrek) uvažovať, rozmýšľať, hovoriť o nich; h. sa v rozpomienkach (Letz) spomínať


hrabnúť, -ne, -nú, -bol dok.

1. pri hrabaní hrabľami urobiť jeden pohyb;

2. expr. (za čím, po čom, kam) prudko siahnuť: Vždy hrabne za škvarkou. (Kuk.) Zabrnčí telefón. Hrabne po ňom ľavou rukou. (Pláv.) Hrabol do knižnej police i vyňal za náruč kníh odtiaľ. (Urbk.)

3. pri hrabaní nohou urobiť jeden pohyb: Hrabnú pravou nohou. (Urbk.);

nedok. hrabať

hrabať nedok. (hrebať)
1. csl zhŕňať, zhrabovať niečo hrabľami (obyč. seno): Jäg buďe pekni čäs, puojdeme na tú lúku hrabať (Podbiel TRS); A zase ket (seno) presklo, poton sa hrabalo do koľesou (Devičie KRU); Strniščo sa hrabalo, aš ked boli kríže zložené (Trakovice HLO); Chodzili zme hrabadz na Hincavu, na kopi (Hranovnica POP); Ked uš śeno suche, ta ho hrabema (Dl. Lúka BAR); Seno hrabemo na stráni (Revúca)
F. každe hrable k sebe hrabú (Lukáčovce HLO) - každý sa stará najprv o vlastné záujmy; vodu hrabat a piések vázat (Bošáca TRČ) - daromná robota
2. čiast. strsl a zsl nenásytne a chamtivo zhromažďovať, zhŕňať (peniaze, majetok): Mali zme ríchtárä, čo hrabau̯ bes pora̋tku (Bziny DK); Hrabal, až o zebral čert a role téš (Trenč. Závada TRČ)
F. hrabal peňáze ot každieho jako fiškáľ (Tvrdošín TRS) - bol lakomý
3. strsl, zsl rozrývať zem, kutať (obyč. nohami): To iba zazerale, oči vivaľovale, fučala ena do druhej a ňiekerá aj mumlala, hrabala nohou (V. Lom MK); Hrabau̯ v šúňí, až vihrabau̯ jedno prasa (Jablonové MAL)
F. aňi kura nadarmo ňehrebe (Markušovce SNV) - každá práca zasluhuje odmenu


hrabať sa nedok.
1. strsl, zsl expr. ísť, brať sa, terigať sa: Aľeže sa ho hrap s tou vodou! (Košťany n. Tur. MAR); Kan sa hrabeš? (Bošáca TRČ)
F. hrabe sa jak štiré (Stráže n. Myj. SEN) - ide veľmi pomaly
2. strsl, zsl mať zámer niečo dosiahnuť, nekriticky túžiť po niečom: Aľe ona sa tam ľen za majatkom hrabala (Ležiachov MAR); Len ona sa za taksíki hrabala, za inšín ňišt (Svätoplukovo NIT)


hrebať p. hrabať

hrabať ndk [hra-, hre-]
1. zhŕňať al. rozhŕňať niečo hrabľami: zety, kosity, hrabaty, dokud czo na poly gest (s. l. 1552 E); seno za iarkem hrabalj (TRENČÍN 1590); luky pilnie se hrabati a do humen woziti budu (SKLABIŇA 1610); platily za hrabanja (KRUPINA 1706); dawame 12 žencuw a na hrabanye za sstiry tidne žacz abo hrabacz (ORTUTOVÁ 1772)
2. hrabľami al. iným nástrojom kypriť pôdu: sarculo: wlačjm, hrabem (KS 1763)
3. (o niekt. vtákoch a zvieratách) nohami kutať v zemi: slepka hrebe mrwu (:smety:) a zbjra zrno (OP 1685); polihuwa a hned zase wstáwa i s nohami hrabe (PL 1787)
F. zbitecznj lakomstwy podobne gest žabe, ktera v prachu hrabe (BV 1652)
4. expr k sebe chamtivo zhromažďovať majetok, peniaze: compilo: zusammenraffen, stehlen: hrabati k sobě, lupiti (AP 1769); kteri lidske statki nesprawedliwe brali a k sobe hrabali (MK 18. st); -ávať frekv k 1: som chodywal hrabawat seno (TRENČÍN 1613); (svedkyňa) na tom laze hrabawala (MARTIN 1754)

hrabať hrabať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu