Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

hrať -á -tý/-ný nedok.

1. venovať sa hre, zamestnávať sa hrou (spoloč., šport. ap.): h. (v) karty, h. šach, v šachy, h. o peniaze, h. tenis

2. robiť stávky: h. v športke

3. vyludzovať tóny na hud. nástroji; predvádzať hud. skladbu: h. na klavíri; h. valčík; h. Bacha Bachovu skladbu; h. prvé husle i fraz. byť prvým, viesť

4. (o hudbe) znieť, zvučať: husle ticho h-ú, hudba h-á (do tanca)

5. predvádzať dram., film. ap. dielo; pôsobiť ako herec: h. divadlo i fraz. robiť niečo na vonkajší efekt; v divadle, v kine h-ú Cyrana; h. vo filme

6. prejavovať živosť, napätie (pohybmi, zmenou ap.), ihrať: oči, svaly mu h-ú; v očiach mu h-ú slzy ligocú sa; na tvári mu h-á úsmev; farby h-ú; niečo h-á dočervena ap. mení sa

h. prím byť prvým, viesť; h. niekomu do karát nahrávať; h. s otvorenými kartami byť otvorený; h. dvojakú hru byť vypočítavý, neúprimný; h. veľkú, významnú úlohu byť dôležitý; h. vysokú hru mať ďalekosiahle al. riskantné zámery; tu niečo neh-á nie je v poriadku; h. (veľkého) pána vystupovať ako pán; h. všetkými farbami a) pestrieť sa b) striedavo blednúť a červenať sa; to h-á veľkú úlohu je dôležité; → tancuje, ako mu h-ú; expr. (všetky) → žilky v ňom, mu h-ú;

opak. hrávať -a

// hrať sa

1. zamestnávať sa hrou, baviť sa, zabávať sa, ihrať sa: h. sa s deťmi, deti sa h-ú, h. sa na schovávačku, h. sa s loptou; h. sa (v) karty

2. zahrávať sa: h. sa so životom; s tým sa neh-j to je vážna vec

3. vystupovať v úlohe niekoho, predstierať: h. sa na hrdinu, na pána, na urazeného

4. zdĺhavo al. dôkladne niečo robiť, piplať sa: h. sa (dlho) so šitím

h. sa s ohňom hazardovať; h. sa so slovami vtipne ich používať al. prekrúcať; h. sa s niekým ako mačka s myšou zahrávať sa (kruto);

opak. hrávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrať (čo, na čom) hrá hrajú hratý/hraný nedok.; hrať sa

hrať hrá hrajú hraj! hral hrajúc hrajúci hraný/hratý hranie/hratie nedok.


hrať sa hrá sa hrajú sa hraj sa! hral sa hrajúc sa hrajúci sa hranie sa/hratie sa nedok.

hrať hrá hrajú hraj! hral hrajúc hrajúci hraný hranie nedok. 1. (čo; o čo; ø) ▶ krátiť si čas (zábavnou, spoločenskou a pod.) hrou: h. karty; h. šach, šachy; h. kanastu, žolíka, dámu; h. poker o peniaze; h. počítačové hry; h. falošne, hazardne; vie h. biliard; deti hrajú domino; celú noc hral na automatoch; priestor na hranie; Vy hráte zo zábavy, ale ja nie... Ja hrám o všetko. [A. Chudoba]
2. (čo; ako) ▶ venovať sa športovej hre: h. futbal, volejbal; h. presilovku; h. v útoku, v obrane; h. hlavou; h. pod tlakom; h. prvú ligu; h. za Slovan; h. o medaily; h. pre radosť, pre peniaze; h. na súperovom ihrisku; slabo hrajúce mužstvo; Hokejové pravidlá dovoľujú hrať na telo. [KŽ 1967]; Tenistka hrala chvíľami s menšou koncentráciou. [Vč 1986]
3. (čo; na čom) ▶ robiť, uzavierať stávku: h. loto; h. ruletu; h. na dostihoch
4. (na čom; čo; ø) ▶ vyludzovať tóny na hudobnom nástroji; predvádzať hudobnú skladbu: h. na klavíri, na harmonike, na gitare; učí sa h. na organe, na flaute; h. valčík, tango, polku; h. Vivaldiho Vivaldiho skladbu; h. so sprievodom orchestra; h. v študentskej kapele; h. do tanca, na počúvanie; h. prvé huslei fraz.; h. druhé huslei fraz.; Hral fantasticky, divo, čo mu zišlo na um. [J. Papp]
5. ▶ zvukovo sa prejavovať, vydávať zvuky, znieť, zvučať, fungovať: husle krásne hrajú; v kuchyni hrá rádio; Nehrá, televízor nehrááá!!! [NP 1985]
6. (čo; kde) ▶ umelecky stvárňovať dramatické al. filmové dielo; znázorňovať niečo ako herec: h. hlavnú úlohu; h. vo filme, v televízii; h. divadloi fraz.; h. komédiui fraz.; herci hrajú remeselne neprecítene; v divadle hrajú Hamleta
7. (koho, čo; ø) ▶ ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti; syn. predstierať: h. prekvapeného; Neboli sme šťastní. Ona ani ja. Obaja sme vedeli, že hráme. [P. Andruška]; Ona sa nahýnala nad syna, ktorý úspešne hral precitnutie. [K. Lazarová]; Všetko predstiera, hrá, aby ho za blázna označili a poslali domov. [R. Jašík]
8. ▶ (o farbe, o výraze, o svetle) prejavovať živosť (pohybmi, zmenou a pod.): svaly, oči mu hrajú; na tvári mu hrá úsmev; v očiach mu hrajú slzy ligocú sa; látka hrá dozelena mení farbu do zeleného odtieňa; Na tvári mu hrali svetelné škvrny. [V. Mináč]; Rád ju mal usmiatu, plnú života, potom aj v ňom všetko hralo. [E. Gašparová]
9. hovor. (ako) ▶ byť (vzájomne) v súlade, harmonizovať, ladiť: nábytok a koberec spolu hrajú; všetko to spolu hrá
fraz. čas hrá pre nás sme vo výhode; hrať čistú hru nepodvádzať; hrať divadlo robiť niečo na vonkajší efekt; hrať druhé husle byť v podradnom postavení, zaostávať za niekým; hrať dvojakú hru byť vypočítavý, neúprimný; hrať komédiu nedôstojne, nevážne sa správať; hrať niekomu na city pôsobiť na niečie citlivé miesto; hrať niekomu na nervy znervózňovať niekoho; hrať o čas zdržiavať; hrať prvé husle al. hrať prím byť prvý, viesť v nejakej činnosti, mať rozhodujúce postavenie, slovo, vynikať v niečom; hrať s otvorenými kartami konať otvorene, čestne; hrať srdcom hrať s veľkým zaujatím a nadšením, obetavo a naplno; hrať vabank neprimerane hazardne si počínať, riskovať stratu všetkého; hrať [veľkého] pána/gavaliera vystupovať ako pán, gavalier; hrať veľkú/významnú úlohu byť dôležitý; hrať všetkými farbami a) pestrieť sa b) striedavo blednúť a červenať sa (od rozpakov, zahanbenia); hrať vysokú hru mať ďalekosiahle al. riskantné zámery; hrať z rovnakých nôt rozumieť si; niečo niekomu hrá do karát/do nôt/do ruky niekomu sa hodí, vyhovuje niečo; tancuje, ako mu hrajú poslušne plní rozkazy; tu niečo nehrá niečo nie je v poriadku; expr. [všetky] žilky v ňom/mu hrajú je temperamentný
opak. hrávať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 4zahrať


hrať sa hrá sa hrajú sa hraj sa! hral sa hrajúc sa hrajúci sa hranie sa nedok. 1. (s kým, s čím; na koho, na čo; o čo; ø) ▶ zamestnávať sa hrou, zábavnou činnosťou: h. sa s deťmi; h. sa s loptou, s bábikou, s autíčkami; h. sa na počítači; h. sa na vojakov, na školu; h. sa na skrývačku, na schovávačkui fraz.; h. sa na slepú babui fraz.; h. sa o zálohy; h. sa v detskej izbe; h. sa vonku, na pieskovisku, na dvore, na ulici; nemám sa s kým h.; poďme sa h.; skupina hrajúcich sa detí; pren. vietor sa hrá s jej vlasmi; V potôčiku sa hrajú vlnky. [L. Ťažký]
2. (s kým, s čím) ▶ mať k niečomu, k niekomu ľahkovážny postoj; syn. zahrávať sa: h. sa s citmi; h. sa so zdravím; s tým sa nehraj!; So mnou sa len hral. [A. Bednár]
3. (na koho, na čo) ▶ vystupovať v úlohe niekoho, robiť zo seba niekoho iného; syn. predstierať: h. sa na hrdinu; h. sa na urazeného; nehraj sa na múdreho; Mne sa však vidí, že ktosi sa začína hrať na neviniatko. [J. Papp]
4. (s kým, s čím) ▶ pomaly, zdĺhavo, ale dôkladne niečo robiť: h. sa s opravou auta; už sa s tým hrá hodinu; neurobíš z nej krásavicu, čo sa s ňou toľko hráš!
fraz. hrať sa na skrývačku, na schovávačku tajiť niečo; hrať sa na slepú babu skrývať pravé zámery, pretvarovať sa; hrať sa na vlastnom piesočku starať sa iba o svoje záležitosti; hrať sa s niekým ako mačka s myšou správať sa k niekomu kruto, s pocitom vlastnej prevahy; hrať sa s ohňom hazardovať; hrať sa so slovami vtipne používať slová al. ich prekrúcať
opak. hrávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1zahrať sa

-ať/2080373±257 2.15: verbá inf. nedok. 1192872→1192939
+58
−39
m/95482→95549
+58
−39
hr/21853 pracov/17188 hľad/16750 pokračov/15464 čak/11776 rozpráv/11220 kon/10890 sledov/10170 pís/9649 čít/9215 použív/9192 bojov/8133 (4758/945890)

-rať/142210±3 2.31: verbá inf. nedok. 89774 hrať/21853 brať/7385 pozerať/6452 zaoberať/5837 starať/5591 vytvárať/5003 vyzerať/4923 vyberať/3186 zhovárať/1725 otvárať/1606 zbierať/1553 merať/1376 predstierať/1365 (169/21919)

/5658208±880 1.82: verbá inf. nedok. 2030978→2031029
+67
−52
byť/237398 mať/95482→95549
+58
−39
robiť/41075 ísť/40634 vidieť/38897 hovoriť/28911 vedieť/28391 žiť/24157 hrať/21853 musieť/20604 môcť/17190 pracovať/17188 hľadať/16750 (5696/1402432)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho • parádiť: cifrujú, parádia nevestuozdobovaťzdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframikrášliť: rada sa krášliexpr.: fintiťfrndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutérioustrojiťhovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na plesšperkovať (ozdobovať šperkami)

2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci) • hovor. preberaťhrať: cifruje, preberá, hrá na fujareexpr.: kresaťkreskaťpokreskávaťprepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami


hrať sa 1. zamestnávať sa hrou • ihrať sa: deti sa hrajú, ihrajú s legom, na vojakovzabávať sabaviť sa (nachádzať potešenie v niečom): rád sa zabáva, baví s deťmipohrávať sapoihrávať sa: po(i)hrávala sa s prstencom vlasovexpr. al. det. bavkať sa: dievčatko sa bavká s bábouexpr.: ihračkať saihrajkať saihruškať sahrajkať sa (obyč. v styku s deťmi)

2. zdĺhavo al. dôkladne niečo robiť, niečím sa zaoberať • ihrať sa: hrať sa, ihrať sa s vysávaním izbyhovor. expr.: piplať sašiplať sababrať sapaprať saprplať satitlať sa: s opravou strojčeka sa piple, šiple, prple už od ránazdržiavať sa: netreba sa toľko zdržiavať s robotouexpr. maznať sapohrávať sa (zdĺhavo sa s niečím zaoberať): mazná sa s lákavou predstavou

3. p. zahrávať sa


hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do ránahovor. muzicírovať: rád doma muzicírujezastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikujevyhrávaťexpr.: vyhúdaťvyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deňbrnkaťvybrnkávaťdrnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiuhovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesochpejor.: fidlikaťfidlikovaťpidlikaťpidlikovaťpihlikaťhudlikaťhudlikovaťcvrlikaťčvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgaťvŕzaťvrzúkaťhovor. expr.: škrípaťpíliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkaniaexpr.: tudlikaťtulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlointerpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosťpohrávaťpoihrávať: na perách jej pohráva úsmevblýskaťblýskať sablyšťať salesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiachhorieť (o očiach): oči horia nadšenímiskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať


interpretovať 1. uvádzaním bližších okolností robiť zrozumiteľným, pochopiteľným • vykladaťvysvetľovať: interpretovať, vykladať dielo autoraosvetľovaťobjasňovať: osvetľovať, objasňovať pravidlá hrytlmočiťvyjadrovať (v mene niekoho oznamovať): tlmočia, vyjadrujú cudzí názorpodávať výkladpodávať vysvetlenie: podáva výklad o umelcovom diele

2. predvádzať umelecké dielo • hraťreprodukovať: výborne interpretoval, hral husľový partstvárňovať: úspešne stvárňoval charakterové úlohy


kartovať (sa) používať pri hre karty • hrať (v) karty (obyč. často a za peniaze) • hovor. kartárčiť: pije a veľa kartuje, hrá (v karty)


koketovať nápadne sa správať s cieľom vzbudiť pozornosť, obdiv (obyč. druhého pohlavia): dievča koketuje s chlapcomflirtovať (prejavovať ľúbostný záujem, obyč. zo zábavy): rád flirtuje s cudzinkamiihrať sapohrávať sahrať sa (pri nezáväznom vzbudzovaní citov): ihrá sa, pohráva sa s ním, ale nemyslí to vážne; hrať sa, pohrávať sa s predstavou krásnej dovolenky pri mori


ladiť 1. nastavovať na vydávanie správnych tónov • vylaďovaťnalaďovať: ladil, vylaďoval klavírhovor. štimovať: štimoval si hlas

2. byť vo vzájomnej súhre, harmónii • harmonizovaťbyť v súzvuku: farby ladia, harmonizujúhodiť sa: tí dvaja sa k sebe hodia, tí dvaja spolu ladiahovor.: štimovaťšikovať sahraťzastar. súzvučať: blúzka sa šikuje k sukni; všetko spolu štimuje, hrá, súzvučí


lesknúť sa vydávať lesk • lisknúť salisnúť sa: okná sa lesknú, lisknú na slnkublyšťať sablýskať (sa)ligotať sajagať sajagotať sa: hviezdy sa blyštia, ligocú; v ušiach sa jej jagajú, jagocú diamantyjasať sa (Rázus)trblietať sa (lesknúť sa v zábleskoch): na krku sa jej trblieta šperkstriebriť sastriebornatieť sa (lesknúť sa ako striebro): v diaľke sa striebri riekapoblyskávaťpoblyskovaťpoblyskúvať (chvíľami sa lesknúť): rosa poblyskáva na slnkuexpr. bleskotať (sa)nár. lišťať sa: zlato sa bleskotalozrkadliť sa (lesknúť sa v odraze svetla): kaluže sa zrkadlia na cestehraťmeniť sapoet. ihrať (obyč. o farbách): hodváb hrá proti svetlu; farby ihrajú na slnkukniž. skvieť sa (najmä od čistoty): auto sa skvelo na slnku

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, o čo i bezpredm., kniž. i v čo) venovať sa nejakej (obyč. zábavnej al. športovej) hre; krátiť si čas nejakou zábavnou spoločenskou hrou: h. futbal, hokej, tenis, volejbal; h. v útoku, v obrane; h. kolky, domino, biliard i na biliarde; h. šach, šachy, karty, h. (sa) v šachy, v karty; h. mariáš, h. o peniaze, h. o bank; kart. slang. h. žobráka, durcha; h. hazardne, pre zábavu; hovor. h. v lotérii sádzať; hovor. h. na burze robiť burzové špekulácie; pren. Nie jeden hral o jej lásku (Tim.) usiloval sa o ňu.

hovor. h. si do karát pomáhať si navzájom, nahrávať si; hrá s otvorenými kartami (Laz.) je priamy, otvorený;

2. (na čom, čo i bezpredm.) vyludzovať tóny z nejakého hudobného nástroja, zamestnávať sa hrou na hudobnom nástroji: h. na husliach, na klavíri, na harmonike, na cimbale, na fujare, na organe, na hrebeni; h. pochod, valčík, čardáš; h. prvé, druhé husle; muzika, kapela hrá, muzikanti hrajú do tanca, h. do taktu; Chlapci hrajú na píšťalách. (Tim.); pren. hrajúce cikády (Fr. Kráľ)

tancuje, ako mu hrajú koná podľa pokynov, rozkazov; h. prím, h. prvé husle mať vedúce postavenie, rozhodujúce slovo;

3. (čo i bezpredm.) predvádzať divadelnú hru; vystupovať v divadle al. vo filme v úlohe nejakej postavy, mať úlohu ako divadelný al. filmový umelec: hrajú Shakespearovho Hamleta; h. hlavnú úlohu, h. divadlo, v divadle, vo filme; h. Fausta mať úlohu Fausta v divadle al. vo filme; pren. hrám radšej úlohu človeka za kulisami (Ráz.) radšej stojím v pozadí

h. dôležitú, veľkú, hlavnú, významnú úlohu (kniž. i rolu), dôležitý zástoj mať veľký (rozhodujúci) význam; h. dvojakú hru robiť dvojakú politiku, dvojako sa správať (obyč. z vypočítavosti); h. komédiu, divadlo robiť niečo pre vonkajší efekt, pretvarovať sa; h. (veľkého) pána (dámu) vystupovať v spoločnosti ako pán, ako bohatý človek (ako dáma); hral gavaliera (Vaj.) vystupoval v spoločnosti ako gavalier; ľahko by mohol hrať komickú rolu (Vaj.) byť iným na smiech; Nerád hrá prísneho domáceho pána (Jes.) nerád prijíma na seba túto úlohu.

4. živo sa pohybovať, byť v nepokoji: Žabie oči hrajú jej ani hodiny. (Tim.) Jej ramená sú okrúhle, ale pri napätí vidno v nich hrať svaly. (Jégé) Na čele mu hrali vrásky. (Gab.) S takou chuťou robila, prsty jej len tak hrali. (Tat.) Údiv a zmätok mu hral na tvári (Letz.) zračil sa na nej.

úsmev mu hrá okolo úst usmieva sa; žilky v ňom (mu) hrajú o neposednom, veľmi živom, temperamentnom človekovi; váhy hrajú sú vyrovnané;

5. trblietať sa, blyšťať sa, ligotať sa: slzy mu (jej) hrajú v očiach; Čepiec je samý skvost, len tak hrá proti svetlu. (Tim.) Tekutina v poháriku hrá a perlí sa. (Zúb.) Jagajú sa poháre, farba vína hrá. (Žáry); niečo hrá do červena, do zelena ap. v niečom prebleskuje červená, zelená farba; srsť hrá do oceľova (Kuk.); chlap s nosom hrajúcim do fialkovej farby (Vans.)

h. všetkými farbami a) o pestrých veciach (napr. o zakvitnutej lúke); b) o človeku, ktorý od veľkých rozpakov striedavo bledne a červená sa;

opak. hrávať, -a, -ajú

dok. zahrať

|| hrať sa

1. (bezpredm., s kým, s čím, na čo, o čo, kniž. i v čo) robiť niečo pre zábavu, venovať sa nejakej hre, zabávať sa, baviť sa: h. sa s loptou, s bábou, s guľkami; deti sa hrajú na dvore, h. sa s deťmi; h. sa na slepú babu, na zbojníkov, na schovávačku, na naháňačku; h. sa na pigu (Laz.); h. sa na métu (Vaj.); h. sa na loptu (Šolt.); h. sa o loptu (Ondr.); h. sa o zálohy (Karv.); h. sa o žmúračku (Švant.); deti sa hrajú o muža a ženu (Kuk.); hrali sa na orechy v karty (Taj.); Ferko s Málou hrali sa v šachy. (Jégé)

2. (s čím, s kým i bezpredm.) pohrávať sa, zahrávať sa: Nie je dobre s láskou hrať sa samopašne. (Pal.); hrala sa so životom a zdravím (Vaj.); pren. Na ich chrbtoch hrali sa tiene konárov. (Pláv.)

h. sa s ohňom robiť niečo nebezpečné; h. sa so slovami bezobsažne hovoriť; hrať sa s niekým ako mačka s myšou zavádzať ho, nemyslieť to s ním vážne;

3. (na koho, na čo) vystupovať v úlohe niekoho, robiť zo seba niekoho: Hral sa na vlastenca. (Vaj.)

4. hovor. (s čím, s kým) pomaly, zdĺhavo niečo robiť, zdržovať sa s niečím (s niekým), piplať sa;

opak. hrávať sa;

dok. k 1, 3 zahrať sa

|| hrať si zastar. hrať sa, ihrať sa: Slnce a tieň si hrali po záhrade. (Gerg.) Sečka si chce hrať na cynika. (Vám.)

hrať nedok.
1. baviť sa nejakou hrou: Chlapci hraľi karte (V. Lom MK); hrád na gramorki (Stupava BRA); hrád na kolki (Lukáčovce HLO); hrať na ďura (V. Bielice TOP)
F. každí hraje o sebia (Brodské SKA) - sebe chce dobre
2. vyludzovať tóny; zamestnávať sa hrou na nejakom hudobnom nástroji: Hraľi prauda ňi takie nuote, ako maďarskie bole (V. Lom MK); Jeden hrál na harmoniku (Cífer TRN); Začaľi hudaci hrac (Sečovce TRB)
L. hrať po pretku (Zvol. Slatina ZVO) - byť primášom; chodiľi zme po hraťí (Srňacie DK) - hrať ako skupina na svadbách
F. vo mňe každá žilka hráje (Kostolná TRČ) - cítim nutkanie do tanca; aňi mu hradz bulo, aňi śpivac (Záhradné PRE) - nevedel, čo robiť; hrá mu obrok v rici (Bošáca TRČ) - je príliš bujarý; jag hraju, tak tancovac treba (Sobrance) - treba sa prispôsobiť
3. účinkovať ako herec v divadle: Ďivadlo sa naučila mláďeš, tag ďivadlo hraľi (Devičie KRU); Aj naša Marka a Janko hrajú ďivallo (Návojovce TOP); Ta me hraľi prettim ďivadlo (Brezina TRB)
F. hra_ci pána (Rim. Píla RS) - správať sa ako veľký pán; hrať koméďiju (Mošovce MAR) - pretvarovať sa
4. fungovať (o váhe): Tušín tá váha nehrá dobre (Šurany NZ); Váha sa mosela ocajchuvat, že dobre hrá (Siladice HLO)
F. tu voľačo ňehrá (Ležiachov MAR) - nie je v poriadku
5. trblietať sa v očiach (o slzách): Slzi mu hraľi v ošoch (Rim. Píla RS)
F. ždi mu truofaje v očia_hrajú (Mošovce MAR) - o figliarovi
6. dostávať odtieň (o farbách): hraď do belasa (Podbiel TRS)
7. priasť (o mačke) al. bzučať (o včele): Počúvaj, ag hrá tá maška! (Revúca); hrávať opak. k 1 - 3: Hrávaľi taktoka aj sedľiaci (Detva ZVO); Jä už nehrávám karti (Kameňany REV); No a na svaďbach sa hravalo a tancovalo (Riečnica KNM); Aľe takto mám takú, čo sme potom daľi chlapcom, uš ke_dzivadlo hrávali (Podmanín PB)


hrať sa nedok. (hrát sa) venovať sa hre: Tašľi (deti) ta von sa hraťi na záhumnie (V. Lom MK); Rás sa hráli (deti), chu̯apec staviau̯ kolki (Jablonové MAL); Vidzela, že jej Jaňik śe hraje (Vydrník SNV); hrát sa f karti (Jablonové MAL); hrať sa na karti (Prievidza); hrať sa na guľke (Pukanec LVI)
F. hraje sa jak mau̯é deci (Brodské SKA) - zaoberá sa niečím neprimeraným svojmu veku; hrá sa ako maška z mišou (Rim. Píla RS) - zahráva sa; hrávať sa opak.: Hrávali zme sa na kadzejaké hri (Kostolné MYJ); Hrávat sa na longo, na lapanku, na kaménki (Hrnčiarovce n. Par. TRN)

hrať ndk
1. venovať sa zábavnej hre, hrať sa: žaden mistr aneb towariš nema na ulicy w kostky aneb w karty hraty (JELŠAVA 1656); stůl k hránj pripraweny (ŽS 1764)
2. na čo, na čom, čo vyludzovať tóny na hud. nástroji: na citare jest hral (ASL 1560/ 1603-04); hralj na harfj, bubnj, cimbalj a trubj (KT 1753); tuto notu nech hragu walasy (GV 1755); Apollo hral na pysstalku (PT 1778); rozličné marsse hrali (SH 1786);
x. pren tak choditi gakó hragú (KS 1763) prispôsobovať sa
3. predvádzať divadelnú hru: osobi hragj (:činij:) vbrane (:preoblečene:) (OP 1685); agere fabulam: diwadlo hráti (KS 1763);
x. pren jakú tragoediu s vernými diabel hrá (ASL 1728) klamom zvádza
4. živo pohybovať niečím; striedavo sa meniť: ussima hrage (BARDEJOV 1653) strihá; oči tvé podvodné, oči sivé, když začnú hráti, na mne se smáti (AD 1782);
x. pren lálie a ruže, které v lícách hrajú (BR 1785) striedavo nadobúdajú bielu a červenú farbu
5. s čím pohrávať sa, zahrávať sa: (s prachom) hrá wytr po swé wůli (CC 1655); nehray, missko, s mačků (SiN 1678); pren: nehrej s štestím (ASL 1603-04) nehazarduj; na hagnjch gestli by se doswecilo, že by z hor drywy prodawaly, hrdlem hrati budu (TRENČÍN 1675); nehreg tak mnoho z twim swedomim (TP 1691) nehazarduj s ním; Bůh dobre zna, proč s tebou tak hra (SP 1696) prečo ťa skúša
6. s kým o čo, o čom usilovať sa pripraviť niekoho o niečo: (Turci) o nass žiwot hragj (KrG 1704); (diabol) lstive s nim (s Kristom) hral o bozském synovstwí (ASL 1729); o gegi (ovečky) hrdlo a zahubenj hragu (KT 1753); in pecuniam ludere: o penjze hrati (KS 1763); Judas o geho žywot hra (WS 18. st); hrávať frekv k 1: kdo sljbj Panu Bohu na karti, kolki, kocki nehrawat (LKa 1736); giste w kartach hry, ktere po garmokoch hrawagu (S. ĽUPČA 1779); hrať sa
1. venovať sa zábavnej hre: w hráný, w plesaný čas trawý (SK 1697); v karti se hragu (BT 1758); atragalizo: na kostki se hrám; pila ludere: z habánem se hráti; čamprda, na kteru se deti hragú (KS 1763)
2. s kým/čím pohrávať sa, zahrávať sa: alludo: hrám se z ňekym, pohráwám se, žertugem se (KS 1763); ty koni sebu se hraly (VP 1764); skala z wetri se hrá (PT 1778);
x. pren neos yde tu a hra se o žiwot mog (MK 18. st); hrávať sa frekv k 1: kde se wesele hráwa (SK 1697); hra, w kteru se pro samu kratochwil lide hrawagu (KT 1753)

hrať_1 hrať hrať_2 hrať hrať_3 hrať hrať_4 hrať hrať_5 hrať

Zvukové nahrávky niektorých slov

aká dráma sa hrá quel drame se joue
cicavcov, čo sa hrajú cétacés qui se jouent
hrať na odsúdenca, ktorý jouer au condamné qui
hrá v celej tej joue dans toute cette
ma to núti hrať cela m'oblige à jouer
odvahu hrať sa, vtedy le courage de jouer, alors
okolo nich sa hrali jouaient autour d'eux
päť mládencov, ktorí hrali cinq jeunes gens qui jouaient
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu