hračka -y -čiek ž.
1. predmet na hranie: detské h-y, drevené h-y
2. expr. ľahko uskutočniteľná vec, maličkosť: to nie je h., to je pre mňa h.
● byť h-ou v rukách niekoho byť bezmocným;
hračička -y -čiek ž. zdrob. k 1
hračka -ky -čiek ž.
hračka -ky -čiek ž. 1. ▶ predmet využívaný pri zamestnávaní sa hrou, určený na hranie: detské hračky; drevená, mechanická, plastová h.; výroba elektronických hračiek; darovať plyšovú hračku; vyhodiť staré hračky; zápalky sú pre deti nebezpečnou hračkou; pren. zaopatrila si živú hračku psíka □ slovná hračka vtipné využitie hláskovej zhody al. podobnosti pri odlišnom význame slov 2. iba v prísudku trochu expr. (i pre koho) ▶ bezvýznamná, ľahko uskutočniteľná vec, maličkosť: to je pre mňa h.; navariť pre toľko ľudí nebola veru h.; Všetko si najprv náležite pripravil, posledná akcia bola hračkou. [J. Papp] ◘ fraz. byť hračkou v rukách niekoho byť bezmocný, byť ovládaný niekým; byť/stať sa hračkou osudu pasívne sa poddávať nepredvídaným okolnostiam v živote ▷ hračička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: technické hračičky; Vraj sú to iba hračičky, tie jeho divadelné predstavenia. [Z. Zguriška]
hračka 1. predmet, vec na hranie: obchod s hračkami • zried. zábavka • nár. bavečka
2. p. maličkosť 2
maličkosť 1. drobná vec bez veľkej ceny al. závažnosti • drobnosť: doniesť dieťaťu maličkosť, drobnosť • drobnôstka • hovor. pletka: mať drobnôstku, pletku pre každého • expr.: hlúposť • sprostosť • daromnica • haraburda • šepleta • taľafatka: nosiť si z dovolenky hlúposti, daromnice • malichernosť
2. bezvýznamná, ľahko uskutočniteľná vec • hovor. detail: hádka u nich je maličkosť, detail • nič: bolo to iba také nič • expr.: daromnica • hlúposť • sprostosť • taľafatka • hračka • pletka • ledačo • ledačina • pejor. hovädzina: hnevať sa pre pletky, pre ledačo • subšt. hovadina
3. relatívne malá suma peňazí • bagateľ: milión je preňho maličkosť, bagateľ
hračka, -y, -čiek ž.
1. predmet na hranie, zabávanie sa: detské h-y; pren. stal sa hračkou ctižiadostivej ženy (Kuk.) bol bezmocný voči nej
● byť h-ou v rukách niekoho byť nástrojom niekoho, bezmocným človekom;
2. ľahko uskutočniteľná vec, maličkosť: to nie je h., to je pre mňa h.; Kapitán hovoril vždy s takým prízvukom, ako keby bolo všetko len hračkou. (Jégé)
3. zastar. pobavenie, zábava, hra; zahrávanie: vždy hotová do hračky (Šolt.); ľahkomyseľná hračka so životom (Vaj.);
hračkový príd.: h. vozík (Šolt.);
hračička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
hračka ž. csl, miest. nov. predmet na hranie: To ni motorka, to len taká hraška (Brusník REV); Voľačo nám vistrúhaľi z dreva aľebo nám z handár ušili bábu a to boli naše hrački (Ležiachov MAR); Kupuvané hrački mali zriétkakeré dzeci (Bučany HLO); Z blata kolače sme pekli, take sme hrački maľi (Sokoľ KOŠ)
hračka [hrač-, hríč-] ž 1. hra, hranie, pohrávanie: mnozy nečistj lide pri tancy pod wychu nekterau hričku s newestkami wykonawagi (SP 1696); prediwnu Boha hrjčku trpeliwym duchem wssickni by mely snassety (CO 17. st); w kartach, w hrackach, w tancoch čas mrhagu (MS 1758) 2. predmet na hranie: nugivendus: kramár, ktery hračky ďetjnské prodáwá (KS 1763); -ový príd k 1: lusorius: hragny, k hrj náležity, kratochwjlny, hračkowý (KS 1763)