Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

hrýzť hryzie hryzú nedok.

1. zubami rozomieľať (potravu), žuť, žuvať: h. jablko, chlieb

2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: pes h-ie, vši ho h-ú; h. si nechty, pery (obyč. v nervozite); psi, kone sa h-ú

3. hovor. spôsobovať svrbenie: vlnený sveter h-ie

4. expr. trápiť, znepokojovať, zožierať: svedomie ho h-ie

pes, ktorý breše, neh-ie

// hrýzť sa expr. vadiť sa, hádať sa: h-ú sa pre majetok

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrýzť hryzie hryzú hrýzol nedok.; hrýzť sa

hrýzť hryzie hryzú hryz! hrýzol hrýzla hryzúc hryzúci hryzený hryzenie nedok.


hrýzť sa hryzie sa hryzú sa hryz sa! hrýzol sa hrýzla sa hryzúc sa hryzúci sa hryzenie sa nedok.

hrýzť hryzie hryzú hryz! hrýzol hrýzla hryzúc hryzúci hryzený hryzenie nedok. 1. (čo) ▶ zubami rozomieľať (potravu) na kúsky; syn. rozhrýzať, žuť, žuvať: h. mäso, tvrdý chlieb, jablko; Mama sa načiahli [za cesnakom] do košíčka. Na, hryz... [L. Ťažký]
2. (čo) ▶ (o človeku často v určitom citovom rozpoložení, v nervozite a pod.) silno pritláčať, zatínať do niečoho zuby, obhrýzať: dieťa hryzie hračku; h. konček ceruzky; h. si nechty; v rozpakoch si hrýzla spodnú peru; kone hrýzli ohlávky; Keď na ňu kričal, iba si hrýzla palce a smiala sa. [M. Hvorecký]; Nervózne chodí po dvore a hryzie si hánky prstov. [InZ 2003]
3. (koho, čo; oslash;) ▶ (o hmyze) pichať hryzadlami al. bodavým cuciakom a tým spôsobovať nepríjemný pocit, svrbenie; syn. štípať: blchy hryzú psa; komáre nás hrýzli; ovady hryzú, lebo cítia búrku; Požrali [šváby] všetky sucháre a boli také bezočivé, že hrýzli aj spiacich námorníkov. [V. Krupa]
4. (
oslash;; koho, čo) ▶ (o zvieratách) zatínať do niečoho (obyč. živého) zuby a tým poškodzovať, zraňovať: pozor, náš Dunčo hryzie; z dvora sa naňho vyrútili psy a začali ho h.; mačka hrýzla klbko a mykala ním; My s Inkou vybehneme hore, kvitne tam papradie, ale hryzú hady. [J. Blažková]
5. hovor. (koho) ▶ (o drsnom materiáli) spôsobovať na pokožke nepríjemný, škrabľavý pocit, omínať, škrabať, štípať: hryzie ho golier, drapľavá košeľa; babičkin vlniak ma hryzie; Po chvíli ich začali odrobinky z pagáčov na holom tele hrýzť. [V. Bednár]
6. expr. (koho) ▶ spôsobovať nepokoj, neistotu, úzkosť a podobné pocity; syn. zhrýzať, zožierať: hryzie ho svedomie trápi ho pocit viny; hryzú ho obavy, pochybnosti, bolestné spomienky; Áno, mama, preto nech vás starosti nehryzú. [D. Tatarka]; Hrýzla nás zvedavosť, ale Tífys nechcel nič prezradiť. [J. Lenčo]
fraz. expr. hlinu/zem hrýzť al. hrýzť trávu odspodu byť mŕtvy; hryzie ho červík pochybnosti pochybuje o niečom a trápi sa tým; veď nehryziem neboj sa ma ◘ parem. dieťa, kým je malé, hryzie chlieb, keď je veľké, hryzie srdce malé deti síce spôsobujú rodičom starosti, ale dospelé deti dokážu navyše aj citovo raniť; pes, ktorý breše, nehryzie kto len kričí, nadáva, nie je nebezpečný
dok. k 1, 3, 4pohrýzť


hrýzť sa hryzie sa hryzú sa hryz sa! hrýzol sa hrýzla sa hryzúc sa hryzúci sa hryzenie sa nedok. 1.navzájom do seba zatínať zubami a tým si spôsobovať poranenia: psy, kone sa hryzú; šelmy, kým si na seba nezvyknú, často sa hryzú; Vyhladované bravy sa hrýzli s krvilačnou zúrivosťou. [J. Lenčo]
2. expr. (o čo; pre čo; s kým; oslash;) ▶ prudko, hnevlivo si vymieňať názory al. robiť si prieky, hádať sa, vadiť sa, hašteriť sa; syn. žrať sa: hryzú sa o majetok, pre kus zeme; prečo sa niekedy ľudia hryzú ako psy?; koalícia sa namiesto riešenia problémov hryzie s opozíciou; Vzdychla si: - Zle je, keď sa hryzú medzi sebou tí najbližší. [A. Masár-Tatranský]
3. expr. (pre koho, pre čo;
oslash;) ▶ prežívať duševné útrapy, starosti, trápiť sa; syn. užierať sa, zhrýzať sa, zjedať sa: h. sa pre nepodarené dieťa, pre každú maličkosť; škoda sa pre to h.; otec sa trápil a hrýzol

-zť/6644 35.25: verbá inf. nedok. 1113 lie/594 hrý/307 vie/207 (1/5)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať saškriepiť saprieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejšízastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkalvadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhuexpr.: hrýzť sažrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetoknár. chlpiť sa: chlpili sa o domhašteriť saexpr.: naťahovať saťahať sapejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosťkniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský)fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prstypren. expr. kosiť saexpr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkalimať sporsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniazepriečiť safraz. vymieňať si názorypolemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami!nár. prejedať sa (Timrava)nár. doprávať sa (Kukučín)nár.: dožúvať sadoháňať sadokarovať sa


hrýzť sa 1. p. hádať sa 2. p. trápiť sa 1


hrýzť 1. zubami drobiť na kúsky, obyč. potravu • rozhrýzaťrozhryzovať: hryzie ovocie, chlieb; rozhrýza trpkú plánkuchrúmaťchrúpať (niečo krehké, tvrdé): kone chrúmali ovosexpr.: chrumkaťchrupkať (jemne): chrumká čerstvú žemľuexpr.: hryzkaťpohryzkávaťpochrumkávať (pomaly, jemne hrýzť) • expr.: rumádzgaťrumázgaťrumácať (hlasno hrýzť): kone rumázgali trávuexpr. murckať (o zajacoch) • žuťžuvať (roztláčať zubami na kašu): žuje tvrdé mäso

2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: hrýzť si peryobhrýzaťohrýzať (dookola): obhrýza si nechtyobžierať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): zajace obžierajú mladé stromčekyhovor. žrať (o hmyze): vši ho žerúštípať: blchy ma štípu

3. p. škrabať 4 4. p. trápiť


moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiťsúžiťsužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomiakrušiťumárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umáralaexpr.: zožieraťžraťhrýzťzhrýzaťspaľovaťkniž.: užieraťzžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomiedeptaťexpr.: gniaviťdusiťdláviť: depce, gniavi ho neistotaexpr.: mučiťubíjaťnivočiťzabíjať: choroba ho ubíja, nivočíhovor. expr. mordovaťnár. vädiť


ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


prežúvať 1. zubami dôkladne rozomieľať a premiešavať slinami • žuť: prežúvať, žuť suchú kôrkuexpr. žviakať: stále niečo žviakaomáľať (v ústach prehadzovať): omáľa dvojdňové pečivo a nijako mu nejde dolu hrdlomhrýzťrozhrýzaťrozhryzovať (zubami drobiť, rozomieľať): nervózne hryzie, rozhrýza, žuje kúsok nitky

2. (o rožnom statku) znova žuť potravu vrátenú z predného žalúdka • meridzať: kravy lenivo ležia a prežúvajú, meridzajúprežviakaťprežviakovať: ovce pokojne prežviakajú, prežviakujú


svrbieť iba 3. os. spôsobovať na pokožke pálčivý pocit, ktorý nutká na škrabanie • hrýzťpáliť: svrbí, hryzie, páli ma celé teloškrabaťškriabať: škr(i)abe ho pod pazuchounár. škohliť: po uštipnutí ma celý deň škohlila rukašpieť (bolestivo svrbieť): koža, rana pri hojení špela


škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapuhovor. expr.: škrabcovaťdrapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stolaexpr.: škrabkaťzadrapkávaťdrapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclonyexpr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách

2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbátšúchaťšuchaťtrieťdrieť: šúcha, trie, drie si oči, tvárdrhnúťexpr.: brhliťdrhliťškohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou

3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovaťzoškrabovaťolupovaťzlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z ranyšúpaťlúpaťbieliťhôliťčistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie

4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapaťhovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzieštípaťhovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie

5. p. čarbať 6. p. brať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrýzť, hryzie, hryzú, hrýzol nedok.

1. (čo) zubmi drobiť na kúsky, žuvať: h. chlieb, mäso, jablko;

2. (čo i do čoho) zubmi al. hryzadlami zatínať, zasekávať (sa) do niečoho, odhrýzať, zahrýzať: h. si nechty, h. si pery (od rozpakov, v nervozite); hryzie si do gamby (Ráz.); muchy hryzú štípu

hovor. hryzie ho v bruchu (o bolesti v črevách); Pes, čo (ktorý) breše, nehryzie (prísl.) človek, ktorý veľa kričí, hrozí, je obyčajne neškodný;

3. expr. (koho) trápiť, znepokojovať: svedomie ho hryzie; Hrýzlo ju, že vie viac než jej domáci. (Vaj.) Hryzie ich závisť. (Bod.);

dok. k 2 pohrýzť

|| hrýzť sa nedok.

1. (napr. o psoch, o koňoch) hrýzť jeden druhého; pren. expr. hryzú sa ako psi neznášajú sa;

2. expr. vadiť sa, hašteriť sa: Šľachta poľská sa medzi sebou vadila a hrýzla. (Kal.);

dok. pohrýzť sa

hrýzť nedok.
1. strsl, čiast. zsl, vsl drobiť potravu zubami: Neviam uš to tvrdia jablko hríšč (Kameňany REV); Hriziem kuorku (Návojovce TOP); Ňema už zubi, ta ľem na predňíh jakośka hriže (Kanaš PRE)
F. źem hrisc (Fintice PRE) - byť pochovaný
2. zubami zatínať do niečoho (o zvieratách): Do Osefou ňechoť, ich pes hrizie! (Brodzany TOP); Aj také boľi (koňe), čo aj hrízľi (Podmanín PB)
3. spôsobovať al. pociťovať pichanie, svrbenie: Od rána ma furd hrizie, neviam si už radi! (Kameňany REV); Jačmem, to hrezie pri mašinovaňí (Kozí Vrbovok KRU); Oči náz hrejzlej (Lešť MK)
4. expr. trápiť, znepokojovať: Buďe ho to do smrci hrísci! (Bošáca TRČ)


hrýzť sa nedok.
1. expr. vadiť sa, hádať sa: Ňeznášajú sa spolu, furt sa hrizú (Návojovce TOP); Každí boží ďeň sa hrizú medzi sebou! (Košťany n. Tur. MAR)
F. hrizú sa medzi sebu jak psi (Lukáčovce HLO) - veľmi sa hádajú
2. expr. trápiť sa: Hriźu śe z mojima dzecama, bo me ňechcu sluchac (Dl. Lúka BAR)

hrýzť ndk
1. rozomieľať, drviť zubami al. hryzadlami; žuvať (nej. potravu): (pes) nač padne, trha aneb hrize (KoA 17. st); hryz lekoricy (KLe 1740); koza žádá hrysti krowj (KS 1763) obžierať; pes twrde kosti hryže (CS 18. st)
2. zubami al. hryzadlami napádať; zahrýzať sa: vyznala, že gj náramně sstipal a hryzol (BACÚROV 1641); psi koňa hrízli (BR 1785)
F. hrize gako had (SJ 18. st);
3. rozožierať, rozvrtávať: (Herodes), kterého čerwy hrjzly a strawily (SK 1697); mole hryzu ssaty w truhle (GV 1755); čerw, ktery drewo hrjze (KS 1763);
x. pren chrobaka, kteri twe swedomy, twu misel ustawične hrizt, trapit a sužowat bude (SPr 1783); czerw swedoma dussu ustawjčne hrizel (BlR 18. st)
4. pôsobiť pocit pálenia al. svrbenia: když w žaludku hristj počjná (MP 1718)
5. duševne znepokojovať, trápiť, mrzieť: zle swedomi twe tebe hrizie a trapy (BAg 1585); Pilata to wnitrne hryzlo (SP 1696)
6. koho, na koho nedať pokoj niekomu, dobiedzať, dráždiť: potupnym hryzenym swym z bohabogycimi žertowali (PP 1734); wzdicky na mna hryze a len sa preto gedy (s. l. 18. st); posmechi, poruhowánj a krywdi, s kteryma teba (Pána) swawolne hrizli (BlR 18. st); h. sa
1. navzájom sa napádať: kdi sa (včely) budu hrizt a klpčit (RG 18. st); pren hádať sa, hašteriť sa: aby se (manželia) gako psy a mačky nehrizly (COB 17. st); hrizu se z mrzutú sedláckú a společnú záwistu (PT 1778)
2. pociťovať duševný nepokoj, trápiť sa: conscientia mordeor: swedomjm sa hrjzem; discrucio(r): mucjm (!), trápim sa, hrjzem sa (KS 1763)
3. spôsobovať rozklad, zažierať sa: wredowe, kteriž se wukol sebe hryzu (ML 1779)

a hrýzla si pery et se mord les lèvres
hrýzla ma do krku me mordait dans le cou
urážok, hrýzol si pery injures, se mordant les lèvres

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu