hríb -a m.
1. jedlá huba s bielou dužinou a obyč. s hnedastým klobúkom, bot. Boletus: h. obyčajný dubák
2. hovor. jedlá huba vôbec: sušené h-y, chodiť na h-y
3. čo má podobu hríba: h. na štopkanie; atómový h. mrak po atómovom výbuchu
● iron. → starý h.;
hríbový príd.: h-á polievka;
hríbik -a m. zdrob.
hríb p. huba1 1
huba1 1. dužnatý rastlinný útvar vyrastajúci z vláknitého podhubia: jedlé, jedovaté huby • hovor. hríb: ísť na huby, na hríby; zbierať huby, hríby
2. mäkká pórovitá hmota (umelá al. zo schránok niektorých morských živočíchov) používaná na umývanie • špongia: utrieť tabuľu hubou, špongiou