hráč -ča pl. N -či m. 1. ▶ účastník zábavnej, spoločenskej a podobnej hry: h. bridžu; hazardný, falošný h.; liečba patologických hráčov chorobne závislých od hrania hier na hracích automatoch; Dosť! - zvolala troška hlasitejšie a karty si ako ostrieľaný hráč vejárovite rozložila v ruke. [Š. Letz] □ šach. korešpondenční hráči šachisti hrajúci šach korešpondenčne, bez priameho kontaktu zúčastnených 2. ▶ aktívny športovec, ktorý hrá v niektorej kolektívnej športovej hre: zranený, vylúčený h.; h. Slovana Bratislava; podkošoví hráči; pokuta za napadnutie hráča; nominovať hráčov na majstrovstvá sveta; Na striedačke ešte žiadny hráč nevyrástol. [Pc 1999] 3. ▶ hudobník hrajúci na hudobnom nástroji: hráči orchestra; h. na klávesových nástrojoch; Jej nádherné telo rozochvelo sa ako struny na husliach, ktoré rozozvučal sláčik v ruke hráča. [A. Kostolný] ▷ hráčka -ky -čok ž.: vášnivá h. kanasty; skúsená, kľúčová h. zápasu; mladá h. na flaute