hráč -a m.
1. účastník nejakej hry: hazardný, falošný h., h. na ihrisku
2. hudobník hrajúci na hud. nástroji: h-i orchestra;
hráčka -y -čok ž.;
hráčsky príd. i prísl.: h-a vášeň; h. vyspelý
hráč, -a m.
1. účastník zábavnej spoločenskej hry (napr. v karty): hazardný, falošný h.;
2. kto hrá v nejakom športe, napr. vo futbale, v hokeji ap.;
3. hudobník hrajúci na hudobnom nástroji: orchestrálny, koncertný h.;
hráčka, -y, -čok ž.;
hráčsky príd. i prísl.: h-a náruživosť, vášeň
(jeden) hráč; (bez) hráča; (k) hráčovi; (vidím) hráča; (ó) hráč!; (o) hráčovi; (s) hráčom;
(traja) hráči; (bez) hráčov; (k) hráčom; (vidím) hráčov; (ó) hráči!; (o) hráčoch; (s) hráčmi;