hráč -a m.
1. účastník nejakej hry: hazardný, falošný h., h. na ihrisku
2. hudobník hrajúci na hud. nástroji: h-i orchestra;
hráčka -y -čok ž.;
hráčsky príd. i prísl.: h-a vášeň; h. vyspelý
hráč -ča pl. N -či m. 1. ▶ účastník zábavnej, spoločenskej a podobnej hry: h. bridžu; hazardný, falošný h.; liečba patologických hráčov chorobne závislých od hrania hier na hracích automatoch; Dosť! - zvolala troška hlasitejšie a karty si ako ostrieľaný hráč vejárovite rozložila v ruke. [Š. Letz] □ šach. korešpondenční hráči šachisti hrajúci šach korešpondenčne, bez priameho kontaktu zúčastnených 2. ▶ aktívny športovec, ktorý hrá v niektorej kolektívnej športovej hre: zranený, vylúčený h.; h. Slovana Bratislava; podkošoví hráči; pokuta za napadnutie hráča; nominovať hráčov na majstrovstvá sveta; Na striedačke ešte žiadny hráč nevyrástol. [Pc 1999] 3. ▶ hudobník hrajúci na hudobnom nástroji: hráči orchestra; h. na klávesových nástrojoch; Jej nádherné telo rozochvelo sa ako struny na husliach, ktoré rozozvučal sláčik v ruke hráča. [A. Kostolný] ▷ hráčka -ky -čok ž.: vášnivá h. kanasty; skúsená, kľúčová h. zápasu; mladá h. na flaute
hráč, -a m.
1. účastník zábavnej spoločenskej hry (napr. v karty): hazardný, falošný h.;
2. kto hrá v nejakom športe, napr. vo futbale, v hokeji ap.;
3. hudobník hrajúci na hudobnom nástroji: orchestrálny, koncertný h.;
hráčka, -y, -čok ž.;
hráčsky príd. i prísl.: h-a náruživosť, vášeň
(jeden) hráč; (bez) hráča; (k) hráčovi; (vidím) hráča; (ó) hráč!; (o) hráčovi; (s) hráčom;
(traja) hráči; (bez) hráčov; (k) hráčom; (vidím) hráčov; (ó) hráči!; (o) hráčoch; (s) hráčmi;