hovoriaci -ceho pl. N -ci G -cich m.
hovoriaci -ca -ce príd.
hovoriaci1 -ca -ce príd. ▶ ktorý vydáva zvuky podobné ľudskému hlasu: h. robot; h. papagáj; zostrojiť h. stroj; kúpiť dcérke hovoriacu bábiku
hovoriaci2 -ceho pl. N -ci m. ▶ ten, kto hovorí: všetci v sále sa zahľadeli na hovoriaceho; Hovoriaci rázne vytiahol zásuvku na svojom písacom stole. [P. Valo] ▷ hovoriaca -cej pl. N -ce G -cich ž.: s údivom počúvať hovoriacu