hovoriť -rí -ria hovor! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. 1. (ako; ø) ▶ vyjadrovať myšlienky artikulovanou rečou; syn. rozprávať: h. nahlas, potichu, zreteľne; h. úprimne, rozumne, presvedčivo; h. po slovensky; dieťa začína h.; žiaci sa učia h. spisovne; hovorí povýšene; hovorí zo srdca, z duše úprimne; hovorí niekoľkými jazykmi ovláda; hovorí s cudzím prízvukom; často hovoril zo sna; hovorenie robí chorému problémy; Vzniká obava, že raz v slabej chvíli začne hovoriť. [J. Papp] prezradí niečo utajené; neos. Vždy, keď sa v hrdle kvapka slzy vzprieči, vždy sa nám ťažko hovorí. [M. Rúfus] 2. ((komu) čo; o kom, o čom (s kým); ø) ▶ rečou dávať na vedomie; syn. rozprávať, vravieť; op. mlčať: h. (niekomu) pravdu, nezmysly; h. o problémoch, o politike; kedy môžem s vami h.?; často hovorí o deťoch; hovorí sa, že... ľudia vravia, povráva sa; v článku sa hovorí, že...; prečo nič nehovoríš?; nehovor!; dlho so mnou o tom hovoril; Hrozilo mu, že ho oblečú do zeleného mundúra, ale hovoril si: čím skôr, tým lepšie. [D. Dušek] 3. (čo) ▶ vyslovovať svoju mienku; syn. vravieť: čo na to hovoríš?; nehovorí za seba nevyjadruje svoje vlastné myšlienky; neos. hovorilo sa o ňom ako o povýšeneckom človeku 4. ▶ mať prejav (ako rečník a pod.); syn. rečniť: h. na verejnosti; h. do mikrofónu; h. v rozhlase, v televízii; h. v mene všetkých autorov slovníka; ticho, ide h. riaditeľ 5. ((čo) o čom; ako) ▶ (o veciach, o javoch) stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom; syn. prezrádzať, svedčiť: obrazy hovoria o jeho talente; oblečenie hovorí o jej vkuse; činy hovoria za nás; mnoho faktov hovorí proti vám; to hovorí samo za seba; dôkazy hovorili presvedčivo; čísla hovorili jasnou rečou; hovoril z neho strach, zbabelosť jeho reči odhaľovali jeho vnútro; Slnkom ohorená krásna tvár nehovorila nič o pocitoch. [R. Jašík] 6. ▶ často vo vsuvke, ktorá zdôrazňuje platnosť výpovede: ako hovorím, bolo to tak; hovorím vám, je to to isté; trafená hus zagága, ako hovorí ľudová múdrosť; neos. je tu, ako sa hovorí, ako na jarmoku; Rozhodol som sa však pracovať od začiatku sám, na vlastnú päsť, ako sa hovorí. [P. Jaroš] ◘ fraz. hovorí ako kniha al. hovorí, akoby z knihy čítal a) hovorí múdro b) hovorí plynule; expr. hovor, ako ti zobák narástol a) rozprávaj rodným jazykom b) nevyjadruj sa vyumelkovane, ale jednoducho; hovorí z neho víno/pálenka/alkohol nezodpovedne rozpráva v opitosti; hovoriť cez zuby/na pol úst a) neochotne komunikovať s ľuďmi b) nedbalo artikulovať; hovoriť do sveta/do vetra al. hovoriť, čo slina na jazyk prinesie/donesie rozprávať nepremyslené veci, tárať; hovoriť dve na tri rozprávať nezmysly, tárať; hovoriť k veci byť vecný; hovoriť na plné ústa vyjadrovať sa otvorene; hovoriť o niečom z luftu/ľuftu rozprávať bez rozmýšľania, bez prípravy; hovoriť od veci rozprávať o nepodstatnom; hovoriť popod nos a) hovoriť potichu b) hovoriť nezrozumiteľne; hovoriť v inotajoch nepriamo, zámerne nejasne sa vyjadrovať; hovoriť z cesty blúzniť; hovoriť z vysokého koňa rozprávať sa s niekým povýšene; mne to netreba hovoriť mne je to jasné; možno pred ním hovoriť je spoľahlivý; nedá sa s ním hovoriť nie je prístupný argumentom; nedať si do niečoho hovoriť nedovoliť cudzí zásah; netreba mu dva razy hovoriť je hneď ochotný niečo urobiť; nič mi to nehovorí nič mi to nepripomína, nepoznám to; nič nehovoriace slová/frázy/gestá prázdne, neúprimné verbálne prejavy; o tom ani nehovoriac to je samozrejmé; škoda hovoriť! výraz rezignácie; to hovor starej Blažkovej neverím ti, táraš, hovoríš nezmysly; to nehovor ani zo žartu al. subšt. to nehovor ani zo srandy dúfam, že to nie je pravda, čo hovoríš; vám sa [to] ľahko hovorí ste v inej situácii ◘ parem. hovoriť striebro, mlčať zlato niekedy je lepšie mlčať ako hovoriť; nehovor hop, kým nepreskočíš al. kým si nepreskočil neteš sa predčasne; reči sa hovoria, [a] chlieb sa je skutočnosť býva iná ako slová ▷ nehovoriac o predl. s L ▶ vyjadruje pripomenutie ďalej nekomentovaných súvislostí, vlastností; syn. nevraviac o: je statočný, nehovoriac o iných jeho vlastnostiach; Chutilo mu aj solené mäso, nehovoriac o víne. [V. Krupa]; opak. hovorievať -va -vajú -val; dok. k 1 – 4, 6 ↗ povedať
nehovoriac o ↗ hovoriť