Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

hovoriť nedok.

1. vyjadrovať myšlienky rečou, rozprávať, vravieť; ovládať nejaký jazyk: h. nahlas, zo sna; h. (po) rusky, niekoľkými jazykmi; h-ená podoba spisovného jazyka

2. rečou oznamovať; vyjadrovať slovami, vravieť: h. o udalostiach, h. pravdu; prečo nič neh-š? nehovor(te)! čo neh-š (-te)! výraz začudovania, naozaj? h-í sa, že ... ľudia vravia, povráva sa

3. vyslovovať svoju mienku, vravieť: čo na to h-í tvoja žena? h-ia o ňom iba dobré;

pren. ľudová múdrosť h-í vyjadruje

4. mať prejav (ako rečník ap.): h. na verejnosti, do mikrofónu, do rozhlasu

5. prezrádzať, svedčiť, nasvedčovať: obrazy h-ia o jeho talente; fakty h-ia, štatistika h-í

6. často vo vsuvke, kt. zdôrazňuje platnosť výpovede: je tu, ako sa h-í, ako na jarmoku; ako h-m, vstal a odišiel; h-m vám, je to isté

h-í ako kniha, akoby z knihy čítal a) múdro b) plynne; h. z cesty blúzniť; h. k veci byť vecný; škoda h.! výraz rezignácie; o tom ani neh-iac to je samozrejmé; to mi nič neh-í nič mi to nepripomína; h-í z neho alkohol nezodpovedne rozpráva v opitosti; zlé jazyky h-ia; → reči sa h-ia, chlieb sa je; h. striebro, mlčať zlato;

nehovoriac o predl. s L vyj. vylučovanie, nevraviac o: je statočný, n. o iných vlastnostiach;

opak. hovorievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hovoriť ‑í ‑ia nedok.

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie • hrešiť: rodičia karhajú, hrešia synavyčítaťdohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľubnapomínať (mierne karhať) • expr.: krstiťmydliťharušiťharusiťhovor. zastar. štrôfaťzried. hriakaťsubšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadokmentorovaťpoúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu) • trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosťpranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chybyfraz. expr.: hovoriť do dušečistiť niekomu hlavufraz. kniž. čítať niekomu levitynespis. kárať


nazývať používať meno niekoho, niečoho • volať: tieto rastliny nazývame teplomilné; volali ho starýhovoriť: hovorili jej babkapomenúvaťtitulovať (obyč. ako oslovenie): pomenúvali ho po mene; titulovali ho pán docentkniž.: menovaťzvať: vrch zvaný Stoh; vedel menovať veci pravým menomprezývať (používať prezývku): prezývali ho Uchom


pojednávať 1. správ. rokovať

2. správ. rozoberať, zaoberať sa, hovoriť, písať


povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávaťhovoriťvravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padnešíriť sarozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že…šuškaťšepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepkáexpr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali

2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si)šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoruexpr.: šepotaťšušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajúhovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoceexpr.: mrmlaťmrmotaťmumlaťmumraťhundraťšomraťbrblaťdudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otecexpr.: šemotiťšamotiťšemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos


svedčiť2 1. vypovedať pred súdom ako svedok • vypovedaťbyť svedkom: svedčil, vypovedal v prospech obžalovaného; je svedkom na súdnom konanívydať svedectvo (o niekom)

2. stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom pravdepodobnom • nasviedčaťnasvedčovať: všetko svedčilo o tom, nasviedčalo tomu, že situácia sa zlepšídosviedčaťdosvedčovaťdokazovať (byť dôkazom): to dokazuje jeho nevinunaznačovať (stávať sa nepriamym dôkazom): zariadenie domu naznačovalo, aký bol majiteľkin vkusprezrádzať (dávať najavo): výraz tváre prezrádzal spokojnosť, svedčil o spokojnostiukazovať: jeho správanie ukazuje na dobrú vôľu zmieriť sahovoriť: výsledky hovoria za nás

3. p. súhlasiť 1 4. p. tvrdiť


tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbúchaťkvákaťhrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúpostiexpr.: pliesťmotať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?expr.: mlieťtrkotaťdrkotaťrapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciachpejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiťrependiťklebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťochexpr.: bľabotaťľapotaťľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačomhovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkouexpr.: baláchaťbalušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do svetaexpr.: brblaťbrbotaťfrfotať: Prestaňte už frfotať!subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valífraz.: strieľať/hovoriť dve na trihovoriť, čo slina na jazyk donesiepúšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírkumlátiť prázdnu slamu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hovoriť, -í, -ia nedok.

1. (čo, o kom, o čom i bezpredm.) vyjadrovať svoje myšlienky rečou, rozprávať, vravieť: h. ticho, hlasno, úprimne, priamo; h. (po) slovensky; h. o svojich priateľoch, skúsenostiach; h. pravdu; Reči sa hovoria, chlieb sa je. (prísl.); pren. príslovie, porekadlo hovorí hovorí sa v ňom; Čítali oznámenie, ktoré hovorí, že ich syn bol vyznamenaný (Fig.) v ktorom bolo napísané; pren. bás. nech hovoria zbrane nech sa spor rozhodne bojom, zbraňami; h. od srdca, zo srdca, z duše úprimne; nehovorí za seba nevyjadruje svoje vlastné myšlienky; h. zo sna rozprávať v spánku; h. k veci (v diskusii) v súhlase s témou, vecne; h. do sveta, do vetra tárať; hovor. h. dve na tri nezmysly, tárať; h. niekomu po srsti po vôli, po chuti; h. si popod nos potichu, nezrozumiteľne; v knihe sa hovorí píše; zlé jazyky hovoria nepriaznivci zlomyseľne rozprávajú; hovor. svet hovorí ľudia rozprávajú; hovorí sa neos. ľudia vravia, povráva sa; ako sa hovorí, ako hovorím, hovorím (vám) vložky, vsuvky v reči na zdôraznenie niečoho al. na spomalenie tempa

nehovoriac o tom o tom sa ani nezmieňujem; škoda hovoriť! je zbytočné to spomínať; netreba mu dva razy hovoriť je hneď ochotný, netreba ho prehovárať; nám (mne) to netreba hovoriť nám (mne) je vec jasná; nedá sa s ním hovoriť nie je prístupný argumentom; možno pred ním hovoriť je spoľahlivý, zachová vec v tajnosti; hovorí z neho víno (alkohol) rozpráva v opilosti;

2. (o kom, o čom, čo i bezpredm.) rozprávať ako rečník, mať prejav, rečniť: Začal chápať, že to, čo kaplán Létay hovorí o vlasti, o kráľoch a o nepriateľoch, je lož. (Urb.) Žúrik hovoril štvrtú reč. (Vaj.) Jeho postavili hovoriť menom stolice. (Škult.)

3. (komu, čomu ako) nazývať, menovať, volať niekoho, niečo nejako: Hovorte mi sváko! — Bíreši si hovoria dnes deputátnici. (Laz.); hovor. tomu sa hovorí tak a tak; tomu sa hovorí šťastie to je (bolo) šťastie;

4. (o veciach a javoch) svedčiť, nasvedčovať, byť dôkazom, dokazovať, prezrádzať: fakty, číslice, dôkazy hovoria presvedčivo, že...; jeho oči hovorili, výraz jeho tváre hovoril (Vaj.) pohľad, zrak, výraz tváre prezrádzal;

opak. hovorievať, -a, -ajú;

dok. k 1-3 povedať


povedať, povie, povedia, rozk. povedz dok.

1. (čo) vyjadriť rečou, vysloviť niečo: p. vetu, p. niekoľko slov, p. pravdu, svoju mienku, p. svoje meno; hovor. nepovedať ani (pol) slova, ani á ani celkom nič; nepovedať zlého, krivého slova nikomu nič urážlivého; p. čo-to, slovko-dve málo; p. niekomu svoje svoju mienku; p. si niečo pre seba potichu; p. niekomu niečo do očí otvorene, priamo; p. niečo bez okolkov, bez obalu, hovor. po lopate, z mosta do prosta, na celé (plné) ústa otvorene, priamo; p. niekomu do duše dôrazne upozorniť na niečo; p. niekomu niečo po slovensky, pren. a) zrozumiteľne, b) nezaobalene, priamo; mrzko mu povedal (Taj.) použil hrubý výraz, zahrešil; p. niečo na pol úst, cez zuby, cez plece nedbalo, neochotne; p. niečo len tak nezáväzne; „Čo mu je, keby ja vedel!“ trápil sa otec. „A ja ti nepoviem. To sa nezverí taký pán“ (Kuk.) ja neviem, neviem ti povedať. Skvostné to bolo, no čo ti mám povedať, úchvatné (Bedn.) nenachádzam vhodný výraz, neviem to ani vyjadriť. Čo je život? Ťažko povedať (Švant.) nevie sa presne, nedá sa presne definovať. Vám sa to ľahko povie (Urbk.) pre vás to nie je problémom; povedal by som, poviem rovno, poviem ako je, to vám (ti) poviem; úprimne povedané, lepšie povedané, stručne povedané vsuvky, vložky na zdôraznenie al. hodnotenie obsahu výpovede al. na oživenie reči

nemá čo p. (o osobách) nevie, nemá vhodné argumenty; to (niečo) nám nemá čo p. (o veciach) nemá pre nás význam, nie je dôležité; majú (nemajú) si čo p. majú (nemajú) spoločné záujmy, sú (nie sú) si blízki; p. veľké slovo vysloviť niečo závažného; p. rozhodné slovo rozhodnúť o niečom; p. posledné slovo zaujať definitívne stanovisko, ukončiť nejakú vec; Povedz pravdu, prebiješ hlavu (prísl.) ľudia neradi počúvajú nepríjemnú pravdu o sebe; nedá (dá) si p. nedá (dá) sa presvedčiť, je (nie je) tvrdohlavý; netreba mu dva razy p. je hneď ochotný, netreba ho prehovárať; kto by to bol povedal nik to netušil, nepredvídal, nik sa nenazdal; čo na to povieš? akú mienku máš o tom?; ani by som nepovedal nie je to celkom tak; (robiť niečo) len aby sa nepovedalo povrchne, neporiadne;

2. (čo) predniesť: p. básničku, p. reč; p. prípitok (Taj.);

3. hovor. (komu, čomu ako) nazvať, pomenovať niekoho al. niečo nejako: Tonkovi povedia pán, a tebe týkajú. (Tim.) Pán tajomník ... súdruh ... nehnevajte sa, sama neviem, ako vám povedať (Laz.) ako vás osloviť.

4. (čo) určiť, stanoviť: p. cenu; Žatva je taká robota, že nemôžeš povedať deň a hodinu, kedy s ňou začať. (Laz.)

5. (čo na koho) prezradiť; obviniť niekoho z niečoho: Zlodej na zlodeja nepovie. (prísl.) Marka to urobila a povedala na mňa. (Taj.) Ja som nepovedal na nikoho. (Kuk.);

nedok. k 1-3, 5 hovoriť

Morfologický analyzátor

hovoriť nedokonavé sloveso
(ja) hovorím VKesa+; (ty) hovoríš VKesb+; (on, ona, ono) hovorí VKesc+; (my) hovoríme VKepa+; (vy) hovoríte VKepb+; (oni, ony) hovoria VKepc+;

(ja som, ty si, on) hovoril VLesam+; (ona) hovorila VLesaf+; (ono) hovorilo VLesan+; (oni, ony) hovorili VLepah+;
(ty) hovor! VMesb+; (my) hovorme! VMepa+; (vy) hovorte! VMepb+;
(nejako) hovoriac VHe+;
howoriť howoriť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor