hovno hrub.
I. -a -vien s. výkal; lajno;
hovienko -a -nok s. oslab.
II. hovno čast. vyj. hrubé popieranie, čerta, paroma, figu: h. vieš nič nevieš
hovno -na hovien s.
hovno čast.
nahovno, pís. i na hovno prísl.
hovno1 -na hovien s. 1. vulg. ▶ zvyšky potravy vylučované z organizmu, výkal: ľudské, psie h.; suché kravské hovná; stúpiť, šliapnuť do hovna ↗ i fraz.; smrdieť hovnom; Všetci si myslia, že vozí, s prepáčením, hovná. [A. Baláž]; A poviem vám, že sa tým nemyslí, prepytujem, hovno. [J. Tužinský] 2. hrub. ▶ niečo nepodstatné, nedôležité a pod.: Za také hovno spísali so mnou zápisnicu. [I. Habaj] 3. hrub. ▶ bezvýznamný človek, nič: Ty nie si žiaden básnik, si len hovno a sviňa ako všetci ostatní. [V. Mináč]; Povedal mu, že je len také malé hovno. [J. Juráňová]; S hovnami sa nebavím. [Sme 1999] 4. hrub. ▶ nijaké množstvo vecí al. deja, nič: h. vedieť; h. robiť; mať, dostať h.; stáť za h.; ten si h. pamätá; tvoj článok bol úplne o hovne ◘ fraz. hrub. bledý ako hruškové hovno veľmi bledý; mať/dostať/získať/dať [veľké] hovno celkom nič; na hovno nanič, zle: dopadnúť na hovno; mať sa na hovno; je to celé na hovno; robiť si z niečoho hovno nerobiť si z toho nič; stúpiť/šliapnuť do hovna byť vtiahnutý do nečistých záležitostí (zločinných, neetických a pod.); zákon/systém padajúceho hovna trest al. pokarhanie od nadriadeného uplatňujú jeho podriadení voči svojim podriadeným ◘ parem. raz hojno, druhý raz hovno o nevyváženom hospodárení; z hovna bič neupletieš nedá sa niečo urobiť z ničoho ▷ hovienko -ka -nok s. zdrob. zjemn.: Potom som vo vlasoch našiel vrabčie hovienko. [D. Dušek]; Nejaké hovienko tam tlie. Koľkokrát sa im ani neoplatí rozvinúť hadice. [V. Šikula]; hovnisko -ka -nísk s. zvel. k 1: nikoho netrápia tie psie hovniská; na hovno ↗ nahovno
hovno2 čast. hrub. ▶ vyjadruje hrubú zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, hrubé popieranie platnosti výrazu al. vety, vôbec nie: h. tomu rozumieš; na tom mi h. záleží; A myslíš, že si to niekto váži? Hovno si váži. [P. Hrúz]; Hovno si vysokoškolák. [Š. Čepček]; Hovno vieš, čo je gazdovstvo. [J. Podhradský]
nahovno1, pís. i na hovno prísl. hrub. 1. ▶ nevyhovujúcim, neprimeraným spôsobom z hľadiska kvality, úrovne, potrieb, zle, nedobre, mizerne; syn. naprd1: hráči hrali n.; urobil si to n.; má sa úplne n. 2. obyč. vo vetnom základe (komu) ▶ vyjadruje zlý, nepriaznivý stav organizmu (po psychickej al. fyzickej stránke), zle, nanič1; syn. naprd1: celý deň mi je n.; je mi z toho všetkého n.; Aj on sa cítil zle - priam nahovno. [D. Mitana]
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
hovno 1. p. výkal 2. p. nič1 3. p. nie 1
mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný) • zlý • nedobrý • planý: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlo • nevyhovujúci • nekvalitný • nedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobok • neschopný • nesúci • nanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčov • slabý • malý • nízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobok • expr.: biedny • úbohý • chatrný • chabý • žobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo al. kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky život • expr.: mizerácky • pramizerný • mrcha (neskl.) • zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasie • hovor. expr.: mrchavý • nafigu • fraz. expr.: na starú belu • subšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedveš • pejor.: všivavý • všivácky • pľuhavý • subšt. blbý • niž. hovor. poondiaty • poondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robota • vulg.: posratý • na hovno • na riť
2. p. bezvýznamný, bezcenný 3. p. zlý 1, 2
nepodarený ktorý neuspokojuje svojimi výsledkami, vlastnosťami a pod. (op. podarený) • nevydarený • neúspešný • bezúspešný • zastaráv. nezdarený: nepodarený, nevydarený zájazd; nevydarený, neúspešný, bezúspešný športový pokus; nezdarené plány • skazený • pokazený • chybný (s chybou, s nedostatkom; op. kvalitný): mať skazený, pokazený deň; pokazený, chybný výrobok • nedobrý • nekvalitný (op. dobrý, kvalitný): dostať nedobré vysvedčenie; kúpiť nekvalitný televízor • hovor. expr.: sfušovaný • zbabraný • dobabraný: sfušované, zbabrané jedlo, šaty • hovor. kazový • subšt. aušusový • nespráv. závadný (s trvalými nedostatkami, obyč. z výroby): nepodarený výrobok; kazový, aušusový stroj • nanič • expr.: nafigu, pís. i na figu • hrub.: nahovno, pís. i na hovno: nanič auto • nevychovaný • zastar. nezdarný (o deťoch): nevychovaný, nezdarný syn • expr.: nemožný • neforemný • hovor. zastar. nemóresný (obyč. tvarovo nevzhľadný): nemožná, neforemná sukňa; nepodarený, nemóresný krčah
p. aj zlý, naničhodný
neschopný ktorý nemá schopnosti na uskutočnenie, vykonávanie niečoho (op. schopný) • nesúci: neschopný, nesúci pracovník; je nesúci vykonávať túto funkciu • kniž. nespôsobilý • zastar. nespôsobný (bez potrebných predpokladov): mládenec nespôsobilý na vojenskú službu; nespôsobný sluha • expr. nemožný • kniž. nemohúci (bez potrebných duševných al. fyzických síl): nemožný, nemohúci autor • indisponovaný (na krátky čas bez zvyčajných schopností): indisponovaný herec • slabý • zlý • hovor. nulový (bez potrebných výkonov): neschopný, slabý žiak; slabý, zlý, nulový hráč • nanič • hovor. nafigu, pís. i na figu • hrub. nahovno, pís. i na hovno: nanič, nafigu remeselník • impotentný (neschopný súlože; pejor. neschopný vôbec): myšlienkovo impotentný človek • hovor. expr. groggy (úplne bez schopnosti pohybu, obyč. od vyčerpania): po zápase som vždy groggy
nesúci 1. ktorý sa nedá (na nič) použiť, (nikde) uplatniť (op. súci) • nepoužiteľný • neupotrebiteľný: to je nesúca, (na nič) nepoužiteľná vec; nepoužiteľný, neupotrebiteľný vynález • nanič • hovor. nafigu, pís. i na figu • hrub. nahovno, pís. i na hovno: je to nanič pero; celý projekt je na figu
2. p. neschopný, nešikovný 1 3. p. nevhodný
nič1 popiera jestvovanie, výskyt veci al. množstva niečoho; nijaké množstvo veci al. deja: nemá nič • fraz.: ani (za) mačný mak • ani (za) mačný máčik • ani f • ani mäkké f • ani ň • ani kvapku • ani kvapky • ani byľku • ani kúsok • ani kúska • fraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúska • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • fraz. z koláča dieru • hovor. expr. starú belu • hrub. prd • vulg. trt • hovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane
nič2 1. hovor. malicherná vec • expr. figa: dostal veľké nič, veľkú figu • hovor. expr. šuviks • hovor. nula: dostať nulu • vulg. hovno
2. p. niktoš 1
nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)
2. p. však 4
hovno1, -a, -vien str. vulg. výkal;
hovienko, -a, -nok i hovničko, -a, -čiek str. zdrob. oslab.
hovno2 cit. i čast. vulg. hrubý prejav silného záporu; nie, nič
hovno s. (huvno) 1. csl vulg. ľudský i zvierací výkal: Dagde smrdží mašecia hovno (Kameňany REV); Kukaj sa pod nohi, abi si do toho hovna nestupev! (Lapáš NIT); Budze mac śčesce, bo stanul do hovna (Okruhlé GIR) F. zostali zme ako hovno na ceďilku (Benice MAR) - sme sami a opustení; nahau̯ ho ako houno f tráve (Rim. Píla RS) - bez príčiny opustil; seďel ako houno pod lopuchom (Rim. Píla RS) - byť celkom ticho; z houna biča neupletéš (Bošáca TRČ) - musíš niečo mať a chcieť; pícha na uľici a hovno f truhľici (Krušetnica NÁM), hedvab na ulici a hovno v truhlici (Bošáca TRČ) - správa sa neprimerane k svojmu postaveniu, má zbytočné sebavedomie; jez houno a pi vodu, ňepríďež na chudobu (Rim. Píla RS) - je potrebné šetriť 2. csl vulg. bezvýznamný človek, bezcenná vec (nadávka): Ti, že si chlap, ti si hovno! (Párnica DK); Za také hovno ja toľké peňiaze ňedám! (Ležiachov MAR); To take huvno, to ňevarta ňic (Dl. Lúka BAR); hovno čast. csl vulg. vyjadruje hrubé popieranie, čerta: A dáž mi? Houno! (Istebné DK); Hovno dostaňeš! (Prosné PB); Druhi ras ci hovno povim (Torysa SAB); A co mi za to daš? Huvno! (Dl. Lúka BAR)
huvno p. hovno
hovno vulg I. s výkal: zieczte ma, len my howna nechayte (TURIEC 1589); zbytky hustšich skrze strewa a rit wen winašegic, genž legna a howna slowau (KoA 17. st); stercus: hnúg, howno (KS 1763); psi howno (LR3 18. st) L. laserpitium: čertovo hovno (NP 17. st) farm glejoživica asantová Asa foetida II. zám neurč záporné, nič: howno mne vroby stolicza, nyebogim se gich nic (BYSTRANY 1716); hovno viss, hovno ziss, hovno k tomu rozumiss (KC 1791)