hovädo -a -viad s. jednotlivý kus rožného statku, obyč. vôl, krava;
pren. hrub. nadávka človekovi
● expr. robiť ako h. ťažko;
hovädzí príd.: h-ie mäso, h-ia polievka; h. dobytok rožný statok;
hoviadko -a -dok s. zdrob. expr.
hovädzí -dzia -dzie príd.
hovädzí -dzia -dzie príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na hovädo; patriaci, vlastný hovädu; pochádzajúci z hoväda: h. dobytok rožný statok; h. loj; hovädzie kosti; predné hovädzie mäso rebierko, glejovka, hruď; zadné hovädzie mäso bôčik, sviečkovica, roštenka, stehno 2. ▶ pripravený z hovädziny, mäsa rožného statku: údený h. jazyk; h. vývar; hovädzia polievka; dusiť hovädziu pečeň
hovädo, -a, hoviad str. ťažné zviera (obyč. len o rožnom statku);
pren. hrubá nadávka človeku: Hovädo sprosté, somár, kôň — reval mu do ucha mená všetkých domácich zvierat. (Urb.)
● expr. robiť, drieť ako h. veľmi ťažko;
hovädzí, -ia, -ie príd.: h. dobytok rožný statok; h-ie mäso, h-ia koža z hovädzieho dobytka; h-ia polievka z hovädzieho mäsa;
hoviadko, -a, -dok str. zdrob. expr.: božie h. o zvierati, ktoré ľutujeme; Odvážali ich ako hoviadka. Na nákladných autách. (Hor.)
hovädzí príd. týkajúci sa (súvisiaci) s hovädom: Kŕďeľ hovädzieho statku som hnau̯ na järmak (Medzibrodie n. Or. DK); Hovedzia poľiouka bola dobrá, ke_ca v ňej vareu̯ špikoví košťiaľ (Pukanec LVI); Nuš takto hovadzí dobitek, čo sa bou moseu̯ porazic, to visekaľi (Podmanín PB); Kúpila som hovadzé masso na poliévku (Trakovice HLO); U hovedzim vagoňe me buľi (Sobrance) L. hovedzí boks (Návojovce TOP) - jemnejšia hovädzia koža; hoviazí potkovi (Malacky) - podkovy pre hovädzí dobytok
hovädo [-va-, -vä-, -ve-] s 1. väčší živočích, zviera: (slon je najväčší) mezy wssemi žiwocžichy a howady zemskymi (BAg 1585); nebuď howada hlúpegssy (CC 1655); siren: morske howado, zwrchu polowici pánna, zdolu ryba; dromedarius: welblúd, howado, které prúdkó bežj (KS 1763) 2. domáce zviera, kus (rožného) dobytka: placeno pastierowi od každeho howeda 10 den (ZVOLEN 1637); iumentum: napomocné hovado (ASL 1740); pascale pecus: pasewné howado (KS 1763); x. pren bojte sa božiho hnevu, bezbožníci, vy svetské hovadá (ASL 1763) F. tak ukrutne sem bil potrestaný, že na hovado by to velo bolo (PODHORANY 1786 LP) aj hovädo by to ťažko bolo vydržalo; hovädzí [-vä-, -v(i)a-, -v(i)e-; -(d)z-, -d-] príd k 2: hovezj pecženu (ŽILINA 1583); kožj howedzych ((BYTČA) 1616); hovedzi dobytek (ORAVA 1625 U2); loga howedzyho (M. JÁN 1697); w howadzeg poliewce (RT 17. st); sskuorne howadze ((ZVOLEN) 1702) z hovädzej kože: muskye čyžmy howazie (LIPTOV 18. st) L. h-ia poriadka poddanská povinnosť pracovať pre zemepána s (vlastným) hovädzím dobytkom: proti howadzeg poratky (S. ĽUPČA 1730); subst h-ie s hovädzina: 14 ffuntu howaziho (SKALICA 1687); hovädský príd 1. k 1: bestialis: zwjrátsky, howádsky (KS 1763); pren expr charakteristický pre zvieratá, neľudský: to dumneny gest howadske (Le 1730) nerozumné; wsseligake howadske a sodomske hrichi (MS 1758); ukrutnj a howadski tyranowe (VP 1764); vy vedete hovadsky život, bez studu v hrichu žigice (SS 18. st); nasse howádské žádosti (BlR 18. st) nízke pudy 2. k 2: krew howatska (TC 1631); pecorina caro: howadske masso; buceriae: stádo howádské; forum boarium: trh howádsky; veterinarius: lékar howádsky; pecorarius: howádsky pastyr (KS 1763); (po) h-y prísl k 1: rozumne žitj, ne howadski gakžto nerozumna howada (RW 1702); bestialiter: po zwjratsky, po howadsky (KS 1763); hovädný príd 1. k 1: pren expr podobný zvieratám; sprostý, hlúpy, hovädský: aby gste howadny žiwot newedli (SP 1696); ta mudrost gest zemska, howadna, dabelska (Le 1730); unvernunftig, dumm: hlupy, howadni (ML 1779); 2. k 2: pecunius: howadny, dobyčny (KS 1763); -ne prísl k 1: až do smrťi howadňe robiťi ňeprestáváme (BR 1785); hoviadko dem: žiwij gsau co howadka (BK 1581); zagečy y ginich lesnych howadek maso (HL 17. st); owca gest howadko ze wssech gjnich negosoznegssj (PR 18. st)