hovädo -a -viad s. jednotlivý kus rožného statku, obyč. vôl, krava;
pren. hrub. nadávka človekovi
● expr. robiť ako h. ťažko;
hovädzí príd.: h-ie mäso, h-ia polievka; h. dobytok rožný statok;
hoviadko -a -dok s. zdrob. expr.
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
hovädo p. hlupák
hovädo, -a, hoviad str. ťažné zviera (obyč. len o rožnom statku);
pren. hrubá nadávka človeku: Hovädo sprosté, somár, kôň — reval mu do ucha mená všetkých domácich zvierat. (Urb.)
● expr. robiť, drieť ako h. veľmi ťažko;
hovädzí, -ia, -ie príd.: h. dobytok rožný statok; h-ie mäso, h-ia koža z hovädzieho dobytka; h-ia polievka z hovädzieho mäsa;
hoviadko, -a, -dok str. zdrob. expr.: božie h. o zvierati, ktoré ľutujeme; Odvážali ich ako hoviadka. Na nákladných autách. (Hor.)
(jedno) hovädo; (bez) hoväda; (k) hovädu; (vidím) hovädo; (ó) hovädo!; (o) hoväde; (s) hovädom;
(tri) hovädá; (bez) hoviad; (k) hovädám; (vidím) hovädá; (ó) hovädá!; (o) hovädách; (s) hovädami;