hotový
I. príd.
1. urobený, dokončený, dohotovený: h. obraz, obed je h.; h-é šaty a) dohotovené b) hovor. konfekčné;
pren.: h. človek pripravený na život; o rok bude h. (inžinier ap.) skončí štúdium
2. pripravený, prichystaný: je h. na cestu, h. odísť; ideme, si h.?
3. hovor. skutočný, naozajstný; pravý, dokonalý: je z neho h. muž; (to je) h. zázrak; h-é peklo
4. odhodlaný, ochotný: h. pomôcť, konať; je h. do bitky
5. byť h. mať niečo urobené: byť (načas) h. s robotou
● expr. byť h. a) viac nevládať, nevedieť b) byť mŕtvy; byť s niečím, s niekým rýchle, hneď h. ľahko vybaviť, odbaviť; byť (úplne) h. s nervami, so zdravím vyčerpaný; (to je) h-á vec je rozhodnuté; → postaviť niekoho pred h-ú vec; chudobný človek h-á opica chudobný človek je iba na posmech
II. hotové s. hovor. hotovosť: kupovať, predávať za h., platiť h-ými
● → prísť do h-ho, k h-mu; → prísť (ako) na h.
III. hotovo neskl. s. skončená (kolektívna) práca: hlásime h.!
IV. hotovo cit. vyj. potvrdenie vlastnej výpovede, basta: nepôjdem a h.!