hospodáriť -i nedok.
1. mať na starosti hmotné prostriedky: devízové, podnikové h-enie, h. podľa rozpočtu
2. účelne, úsporne zaobchádzať s niečím: h. s energiou, so silami, s časom
3. pracovať v poľnohospodárstve, gazdovať, roľníčiť: súkromne, kolektívne h-iaci roľníci
hospodáriť -ri -ria hospodár! -ril -riac -riaci -renie nedok. 1. (s čím; ako) ▶ spravovať majetok, mať na starosti hmotné, finančné záležitosti: h. so ziskom, so stratou; h. podľa rozpočtu; h. s lesmi, s majetkom štátu; dobre, zle h. s peniazmi daňových poplatníkov; v podniku sa neefektívne hospodári; devízové hospodárenie štátu; vzťahy medzi manželskými partnermi, rodičmi a deťmi, ktorí spolu žijú a spoločne hospodária [Ľ. Repáň] 2. (s čím) ▶ účelne, úsporne zaobchádzať s niečím, šetriť niečo; syn. gazdovať: rozumne h. s palivami a energiou; nevedel h. s materiálom; nájsť spôsoby hospodárenia s pitnou vodou; V štyridsiatke sa už musí človek zamýšľať, ako hospodáriť s časom a so silami, aby napísal, čo napísať chce. [NP 1987] 3. (ø; na čom) ▶ obrábať pôdu a chovať hospodárske zvieratá; syn. gazdovať: iba začína h.; súkromne, kolektívne hospodáriaci roľníci; Má gazdovstvo, na ktorom hospodária domáce ženy s najatými robotníkmi. [V. Mináč]; Pre ďalší rozvoj poľnohospodárskej výroby je nevyhnutná integrácia veľkých a drobných foriem hospodárenia. [NP 1989]
hospodáriť 1. mať na starosti hmotné, finančné záležitosti • gazdovať: v našej rodine hospodári, gazduje moja žena • spravovať (viesť, riadiť z finančnej stránky): zle ste spravovali spoločný majetok, zle ste s ním hospodárili
2. účelne, úsporne zaobchádzať s hmotnými prostriedkami al. s niečím iným • gazdovať: minister vie dobre hospodáriť, gazdovať • hovor. šafáriť (často pejor. zle, svojvoľne hospodáriť): v podniku nezodpovedne šafárili • pejor.: bačovať • bašovať (hospodáriť svojvoľne, v prospech seba)
3. obrábať pôdu • gazdovať: počas vojny hospodáril, gazdoval na rodinnom majetku • hovor. roľníčiť (pracovať ako roľník) • obhospodarovať (pôdu, pozemky): strýko obhospodaroval vrátenú pôdu, roľníčil, hospodáril na nej
hospodáriť, -i, -ia nedok.
1. spravovať, viesť hmotné, finančné záležitosti: štátne hospodárenie; devízové, podnikové hospodárenie; (Bača) tam hospodáril so štyrmi valachmi a s honelníkmi. (Al.); pren. Turek vtrhol do Uhier a tam nemilosrdne hospodáriť začína (Kal.) vyčínať.
2. (s čím) účelne, úsporne zachádzať, šetriť niečo: h. s vodou, s materiálom; h. so silami;
3. pracovať v poľnom hospodárstve, obrábať polia, roľníčiť, gazdovať: jednotlivo, kolektívne hospodáriaci roľníci