hospodár -a m.
1. kto má na starosti hmotné prostriedky, hosp. správca: podnikový h., h. organizácie, spolku
2. kto vie hospodáriť (odborne, úsporne): byť h-om v domácnosti, na svojom pracovisku;
hospodárka -y -rok ž.
hospodár -ra pl. N -ri m.
hospodár -ra pl. N -ri m. 1. ▶ kto je poverený správou al. dozorom majetku, kto má na starosti hmotné prostriedky: platený h. organizácie; hlavný h. spolku; odborný lesný h. pracovník zodpovedný za organizačnú jednotku lesného hospodárstva; poľovnícky, poľovný h. pracovník poverený kontrolou hospodárenia v poľovnom revíre 2. ▶ kto vie účelne hospodáriť, úsporne zaobchádzať s niečím, šetriť niečo: spoľahlivý h. v domácnosti; každý má byť hospodárom na svojom pracovisku; Hovorí sa, že šetriť treba na každom kroku. Robí to každý dobrý hospodár. [NP 1988] 3. ▶ kto obrába pôdu a chová hospodárske zvieratá; syn. gazda: najlepší h. obce; Prebudil sa v ňom hospodár, starostlivo hľadel na hrozno. [I. Kšiňan]; Celý dom zostal v rukách mladých hospodárov. [J. Podhradský] ◘ parem. včely sa tešia kvetu, hospodár letu ▷ hospodárka -ky -rok ž.: h. školy; je z nej dobrá h.; vykonávať funkciu hospodárky
hospodár kto má na starosti hospodárske prostriedky, kto niečo hmotne spravuje; kto vie hospodáriť: podnikový hospodár • gazda: gazda na majeri; otec je dobrý hospodár, gazda • šafár: starostlivý šafár • správca (kto má na starosti spravovanie z hospodárskej stránky): správca veľkostatku • ekonóm: v podniku potrebujú dobrého ekonóma
správca kto niečo spravuje, obyč. z hospodárskej stránky: správca domu, štadióna • vedúci: vedúci predajne • šafár (správca na veľkostatku) • hospodár • gazda (kto má na starosti hospodárske prostriedky): podnikový hospodár • kastelán (správca hradu al. zámku)
p. aj riaditeľ
hospodár, -a m.
1. kto má na starosti hospodárske veci, hospodársku správu niečoho, správca: podnikový, vojenský, lesný h.; národný h. odborník v národnom hospodárstve, národohospodár;
2. kto vie odborne, úsporne hospodáriť, kto dobre šetrí, sporí: Každý občan hospodárom na svojom pracovisku.
3. kniž. roľník, gazda: Už kosu kuje pilný hospodár. (Sládk.)
4. zastar. hlava gazdovstva, čeľadný otec: Groše mi uložil hospodár do banky. Zídu sa nám. (Kuk.)
hespodár p. hospodár
hospodár m. (hespodár) 1. jzsl kto gazduje na vlastnom majetku: Co ten hospodár mieu̯ v domie, šecko sa to mierávalo (Hlboké SEN); Dobrí hospodár mosí to vedzet (Dol. Srnie NMV); Náš hespodár zle hespodári (Bošáca TRČ) 2. jor, trenč kto má na starosti priebeh svadby (starosť o jedlá a nápoje): Hospodár ra̋ďi svaďbu a starejší svečí pri sobáši (Zázrivá DK) L. svadební hospodár (Bošáca TRČ) - otec nevesty (príp. ženícha), ktorý usporadúva svadbu; polovnícki hospodár (Trakovice HLO) - muž, ktorý sa stará o organizáciu poľovačky
hospodár m 1. hlava hospodárstva, čeľadný otec, gazda: moy hospodar rekl mne (MOTEŠICE 1569); kdy sme se my s hospodarom na odpocžinek oddaly (DOBRAŠOV 1643); kohokoliw k swemu stolu hospodar pripussta (GV 1755) 2. majiteľ, vlastník niečoho: wie hospodar, koho swym chlebem chowa (VARÍN 1485 SČL); najjasnejší náš vladari, dobrotiví hospodári (HP 1596); hospodare domu, ktery takoweho humplara držj a zastawa (CA 1681); possessor: wládár, hospodar a pán ňečeho; krčmár, hospodar krčmársky (KS 1763) 3. kto má na starosti hospodársku správu niečoho, hospodársky správca, šafár: gestly by kdo z czechownikůw umrel a bil by hospodar (CA 1579); hospodarowj a sprawczj pywowarnemu dano gest gemu za službu geho (TRENČÍN 1584); gazda a gazdina a gegich ssafarowe neb hospodari (KoB 1666); hospodar sspitala sstubnianskeho (B. BYSTRICA 1701); oeconomus: hospodar, ssaffár (KS 1763); pren náb nebeský h., dobrý h. Boh: oddal od nas desste zbitečne, ó, nebesky hospodary (AgS 1708); Bože, dobry hospodari, požehneg pracem nassim (PoP 1723-24) 4. roľník, gazda: aby mug syn byl za hospodarze (D. VES 1568 KL); z našej dediny juž šestnast hospodarov ušlo (MACHULINCE 18. st LP) F. dobre se w tom poli rodi, po kterem hospodar chodi (SiN 1678) starostlivosť dobrého roľníka vidieť na dobrej úrode 5. kto vie dobre gazdovať, kto je sporivý: nemáš dlúho spávat, ledakde postávat, chceš-li hospodar býti (ASL 1652); x. pren žaludek ge zly hospodar (GŠ 1758) veľa spotrebuje; -ov príd privl k 1: hospodaroweg czeledy (ŽILINA 1691); manzelka ma aby statku wladla a Anna Rosina, dcera hospodarowa (PREŠOV 1784); -ček dem: dominulus: maly, mlady pan, pánček, hospodárček (KS 1763); -iček dem domáci bôžik: lares: Haus-Götter: domownj duchowé, hospodariček; penates: Haus-Götter: domácý bohowé, hospodáričkowé (GrP 1771); -ka, -(k)yňa ž hospodárova žena, gazdiná: hospodariniu byla (ŽILINA 1594); meg panj hospodarinj za geg werne opatrowanj (KRUPINA 1676); wssem hospodarum a hospodárkinem (PL 1787); abi hospodára a hospodárku cťili, poslúchali (BN 1789); -očka [-eč-] dem expr: moga hospodárečko (DS 1795)