hora -y hôr ž.
1. väčší súvislý porast stromov, les: ihličnatá, buková, hustá h.; zablúdiť v h-e
2. vrch (obyč. porastený stromami): vysoká h., ísť sa lyžovať do hôr;
pren. expr. veľké množstvo, hromada, hŕba, kopa: h-y snehu, starostí
● rásť ako → drevo v h-e; chlap ako h. urastený; nosiť → drevo do h-y; → láska h-y prenáša; za h-ami za dolami ďaleko; sľubovať hory-doly všetko, veľa; ako sa do h-y volá, tak sa z h-y ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu; expr. (hreší, klame,) až sa h-y zelenajú veľmi;
horský príd.: h. vzduch, h. hrebeň; H-á služba (vo Vys. Tatrách); h-é slnko žiarič ultrafialových lúčov; h. bicykel silnou konštrukciou prispôsobený horskému terénu; h-á cyklistika jazda na horských bicykloch; príslušná šport. disciplína;
hôrny príd.: h-e jahody horské; h-i chlapci zbojníci;
horička -y -čiek, hôrka -y -rok ž. zdrob.
horský -ká -ké príd.
horský -ká -ké príd. ▶ vzťahujúci sa na hory, väčšie vyvýšeniny v teréne, často zalesnené; súvisiaci s horami; nachádzajúci, vyskytujúci sa v hore; určený do hory: h. masív, chrbát, hrebeň; horské sedlá a priesmyky; ťažko zjazdné horské priechody; horské pasienky; horská vegetácia; rozkvitnutá horská lúka; horské oblasti Slovenska; h. hotel; skúsený h. vodca; milovník horskej turistiky, cyklistiky; h. bicykel určený na jazdu mimo udržiavaných ciest; horská železnica budovaná v náročnom teréne; dýchať čistý h. vzduch; chytať ryby v horskom potoku; bývať v horskej osade, v horskej chate; lyžovať na horských svahoch □ bot. arnika horská Arnica montana liečivá rastlina; borovica horská Pinus mugo kosodrevina; javor horský Acer pseudoplatanus strom (klen); zool. trasochvost horský Motacilla cinerea vták □ Horská záchranná služba združenie profesionálnych a dobrovoľných členov starajúce sa o bezpečnosť návštevníkov hôr na Slovensku; horská choroba zdravotné problémy spôsobené nedostatočným prísunom kyslíka vo veľkej nadmorskej výške; horské slnko žiarič ultrafialových lúčov používaný liečebne a v kozmetike
horský vyskytujúci sa, nachádzajúci sa v hore, v lese • hôrny: horský vzduch, prameň; hôrne kvety (Timrava); hôrne cesty (Tajovský) • výšinný • výšinový: výšinný vzduch • vrchársky (nachádzajúci sa vo vrchoch): vrchárska osada • lesný: lesný chodníček
horský príd.
1. týkajúci sa hôr; v horách sa nachádzajúci, vyskytujúci: h. hrebeň, masív, h. priesmyk, h-á oblasť, h-é pasienky, h-á cesta, h-á trať, h-á dedina, h. vzduch; voj. h. pluk, h-é delostrelectvo;
2. lek. h-é slnko ortuťová lampa na ožarovanie a liečenie ultrafialovými lúčmi
horský príd. 1. strsl, zsl vyskytujúci sa al. používaný v hore, týkajúci sa hôr, lesa: Ja son si nanoseu̯ dobrej horskej zemi a tú son dávau šťepon gu korienkon pri saďeňí (Pukanec LVI); To sa zrábalo tie štátne lúki, ale to boli horské lúki (Kľak NB) L. horské metre (Dol. Súča TRČ) - metrovice vyššie ako jeden meter; horskí čert (Brestovec MYJ) - nástroj na sťahovanie dreva 2. v dvojslovnom názve a. rastlín: horskí cinteľ (Pukanec LVI) - bot. scila pravá (Scilla bifolia); horská ľaľuja (Pukanec LVI) bot. ľalia zlatohlavá (Lilium martagon) b. vtáka: horskí dróst (Cífer TRN) - zool. drozd čierny (Turdus merula)
hora [ho-, hô-, hu-] ž 1. súvislý porast ihličnatých al. listnatých stromov, les: tiech hor neb lesuow lidee swobodnie požiwali (ŽILINA 1479 SČL); s tich huor aneb s tich chrasty bude mu slobodno kuolowia a pruťa sekaty (ZVOLEN 1567); w hayne hure pruti rubat gest zakazano (ŠTÍTNIK 1610); pod Wisočynou na tych lazyech taka hora biwala, že gu ledwa bolo prezryeti (ŠTIAVNIČKA 1676); hag anebolissto hora (VOZOKANY 1711) F. ne z gedneho drewa hnedky hora biwa; kdo se ssustu bogj, nech w hore nestogj (BV 1652) 2. väčšia vyvýšenina na zemskom povrchu, kopec, vrch: na horze za Strecznem (ŽK 1468); giss sluncze bolo zasslo za horu (D. ŠTUBŇA 1595); pren veľké množstvo niečoho: osemdesátetisíc lidu tak hojného jako hora bylo (ASL 1684/ 1705); newykorenyss-ly nahle hrich splozeny, horu welku hrichůw uwidiss (SK 1697); celé wodné hori (VP 1764) veľké množstvá vody, príval F. kdybych měl wssecku wjru, takže bych hory prenássel (SPa 1716) urobil by aj nemožné; za horámi, za vodámi tancovala moja milá s husármi (AD 1770) o veľkej diaľke 3. šachta, baňa: wsecky bane, ssachty a hory (MB 1701); aurifodina: zlatá baňa, hora; argentifodina: strjbrná hora, baňa; salifodina: solná ssachta, solná hora; ferrariae: zelezné hori (KS 1763) F. sľubovať hory-doly, zlaté h-y dávať nereálne sľuby: panne hory doly wždiczky slibuge, ona o tom newy, že gy podwede (SNS 1786); mnozy krestiane slubugu zlate hory (WS 18. st) 4. kláty privezené z hory: Strazowcom, čuo horu k mostom priwiezli; Chotčanom, čuo horu dowiezli (ŽILINA 1719; 1726); -ový príd k 1: dolewka win ma sa kazdoroczne prigimat, pram tak gak y horowe widany wina (KOŠECA 1718) k prácam v hore; horský, hôrny [hô-, ho-] príd 1. k 1: hajnikom horskim (JACOVCE 1773); 2. k 2: dobytok horny (MOŠOVCE 1647); od luk hornjch aneb lazou (SLOVANY 1770); z horskich luk (NOROVCE 1774); horni chlapci, to gest zbognici (PONIKY 1784) 3. hornatý, kopcovitý: cosa loca: horné, wrsskowaté mjsta (KS 1763) 4. k 3: Jan Giskra swymy se wssemi miesty hornyemy (uzatvára mier) (KREMNICA 1449); hôrka, horička dem k 1: czesty gedna od rybnyka a druha od huorky byly slobodne každemu (MARTIN 1559 E); hory obecne mame, a to syce dolnu hworku bukowu (ŠEBEŠŤANOVÁ 1710); od horickj od visokeg (KC 1791) P. tpn in bercz, que dicitur Cerna hora (pri Piešivci 1243); circa Zahora potoka (pri Záhorciach 1277 VSS); Hoztra hora, Tolzta hora (pri Kríži 1293 VSS)
horský p. hora