hornina -y -nín ž. látka zložená z nerastov tvoriaca podst. časť zemskej kôry: usadené h-y
hornina -ny -nín ž.
hornina -ny -nín ž. geol. ▶ nerovnorodá minerálna látka, z ktorej sa skladá pevná časť zemskej kôry; zhluk obyčajne viacerých minerálov, ktoré vznikli kryštalizáciou magmy (lávy), mechanickými procesmi, usadzovaním al. vyzrážaním z chemických roztokov: jednoduché, zložené horniny; jemnozrnné, strednozrnné, hrubozrnné horniny; vyvreté, usadené, premenené horniny; štruktúra horniny; spevňovanie hornín
hornina, -y, -nín ž. neústrojná látka tvoriaca podstatnú zložku zemskej kôry: žula, rula, pieskovec ap. sú h-y;
horninový príd.: h. podklad, h-é žily