horlivý príd. plný nadšenia, usilovnosti, príčinlivý, zápalistý; svedčiaci o tom: h. obdivovateľ, hlásateľ niečoho; h-á práca;
horlivo prísl.;
horlivosť -i ž.
horlivo 2. st. -vejšie prísl. 1. ▶ s veľkým úsilím a zaujatím, mimoriadne usilovne: h. pracovať; h. si plniť povinnosti; Do izby vkročila mama a horlivo sa začala zvŕtať okolo nich. [E. Farkašová]; Horlivo vyšetrujú, ako sa dostali euromince do obehu, a ešte horlivejšie sa snažia dostať rozkotúľané mince späť. [Sme 2001] 2. ▶ s veľkým nadšením a zápalom; syn. oduševnene, vášnivo, zápalisto: h. súhlasiť; h. prikyvovať; h. o niečom hovoriť; Tajilo sa úprimne a nadšene, tajili všetci veľmi horlivo a neoblomne. [K. Lazarová]
horlivý príd.
1. veľmi usilovný, veľmi pilný: h-á práca, činnosť, snaha; človek h. vo vykonávaní povinností;
2. oduševnený, nadšený, zápalistý: h. zástanca niečoho; h. hlásateľ nejakej myšlienky;
horlivo prísl. horlivosť, -ti ž.: robiť niečo s veľkou h-ou horlivo; vlastenecká h. nadšenie