horký
I. príd.
1. majúci chuť ako blen, palina: h-á chuť, h. liek; h-á káva nesladená
2. bolestný, trpký, ťažký: h. žiaľ, život, h-é sklamanie, slzy
3. expr. (obyč. v menných vetách) žiadny, nijaký: h. jeho pokoj, h-á jeho pomoc
● zhltnúť h-ú → pilulku; → vypiť kalich horkosti (až do dna);
horko prísl. k 1, 2: h. chutiť; h. plakať;
horkosť -i ž.
II. horké s., horká ž. horkastý likér
III. horký, horkýže, horkýžetam čast. hovor. expr. vyj. zápor, popieranie, pochybovanie, kdeže: dosť som zjedol – h. dosť!