horký1, 2. st. horkejší príd.
1. majúci príkru, nepríjemnú chuť ako napr. blen, palina: h-á chuť, príchuť niečoho; h. liek, h-é byliny; h-á káva bez cukru; h-é mandle druh mandlí horkej chuti; min. h-á soľ síran horečnatý (používa sa ako pudidlo); h-é vody minerálne vody obsahujúce síran horečnatý, síranové vody
● prehltnúť h-ú pilulku zniesť nepríjemnosť; jesť h. chlieb ťažko sa živiť;
2. trpký, bolestný, žiaľny, žalostný; smutný, ťažký, neradostný: h. žiaľ, bôľ, h-é sklamanie; h-é slová, h-é výčitky, h-é chvíle; h. život
● roniť h-é slzy bolestne plakať;
horko2 prísl.: h. chutiť; h. plakať, nariekať;
horkosť, -ti ž.
1. horká chuť;
2. bolestný trpký, neradostný (duševný) zážitok
● vypiť kalich h-i až do dna zniesť niečo nepríjemné až do konca
horký2 príd. obyč. v menných vetách vyjadruje zápor, popieranie; nijaký, žiadny: Horká tvoja rovnosť. Jeden sa narodil rozkazovať a druhý slúžiť. (Kuk.) Že vraj maľuje. Horká jeho maľba. Babre, babra. (Vaj.) Horký môj pokoj. Od tej doby ani sám anjel z neba nemal pokoj. (Šolt.)
horký4 príd. (čes.) kniž. zastar. horúci: Pred každým čaša horká sa parí. (Sládk.); by neuhoreli (húsky) od slnka horkého (J. Kráľ)
horký3, horky, horkýže, zried. i horkýtam, horkýžetam čast. vyjadruje zápor, popieranie, nesúhlas; veru nie, kdeže, čožeby (obyč. v odpovedi): Mamička, dosť mi je. — Horký dosť! (Kuk.) Vošla dnu, činiac sa, že má robotu a horky! — len sa pretvárala. (Hviezd.) Či by ťa (to) nezlostilo? — Horký nie! (Tim.) Ale horkýže nie — aspoň ťa poľutujem. (Kuk.) Spokojnosť s úchvatkom? — Horkýtam! (Hviezd.) A nešli ste už viac nikde slúžiť, stará mať? — Ach, horkýžetam nie! (Janč.)