horký3, horky, horkýže, zried. i horkýtam, horkýžetam čast. vyjadruje zápor, popieranie, nesúhlas; veru nie, kdeže, čožeby (obyč. v odpovedi): Mamička, dosť mi je. — Horký dosť! (Kuk.) Vošla dnu, činiac sa, že má robotu a horky! — len sa pretvárala. (Hviezd.) Či by ťa (to) nezlostilo? — Horký nie! (Tim.) Ale horkýže nie — aspoň ťa poľutujem. (Kuk.) Spokojnosť s úchvatkom? — Horkýtam! (Hviezd.) A nešli ste už viac nikde slúžiť, stará mať? — Ach, horkýžetam nie! (Janč.)