Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

horký

I. príd.

1. majúci chuť ako blen, palina: h-á chuť, h. liek; h-á káva nesladená

2. bolestný, trpký, ťažký: h. žiaľ, život, h-é sklamanie, slzy

3. expr. (obyč. v menných vetách) žiadny, nijaký: h. jeho pokoj, h-á jeho pomoc

zhltnúť h-ú → pilulku; vypiť kalich horkosti (až do dna);

horko prísl. k 1, 2: h. chutiť; h. plakať;

horkosť -i ž.

II. horké s., horká ž. horkastý likér

III. horký, horkýže, horkýžetam čast. hovor. expr. vyj. zápor, popieranie, pochybovanie, kdeže: dosť som zjedol – h. dosť!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
horký; horko prísl.; horkosť ‑i ‑í ž.
horký, horkýže, horkýžetam čast.

horký, horkýže, horkýtam, horkýžetam, pís. i horký tam, horkýže tam čast.


horký -ká -ké 2. st. -kejší príd.

horký1 -ká -ké 2. st. -kejší príd. 1. ▶ majúci príkru chuť ako palina, blen: h. liek, odvar; horká bylina; mandle sú horké; piť horkú kávu nesladenú; pivo má horkú chuť; horkejšia chuť výhonkov čakankychem. horká soľ bežný názov síranu sodného, používaného na prečistenie organizmu, v sklárstve a v chemickom priemysle, Glauberova soľ; bot. hríb horký Boletus radicans chránená huba; pomarančovník horký Citrus aurantium rodiaci horké plody □ horká čokoláda čokoláda so silnou, hlbokou chuťou kakaových zŕn, bez iných prísad a cukru, čokoláda na varenie, nesladená čokoláda
2. ▶ prezrádzajúci, spôsobujúci duševnú bolesť; syn. bolestný, trpký: h. žiaľ, smútok; horké sklamanie; povedať horkú pravdu; zrada priateľa bola ešte horkejšia; Horkým plačom oplakala svojho muža. [C. Štítnický]; Prehltol horkú poznámku a rozhodol sa pokračovať v rozhovore. [P. Andruška]
3. ▶ naplnený horkosťou, bolesťou; syn. trpký: h. pocit pokorenia; prežívať horké chvíle; mať h. život; o to horkejšie je precitnutie; Pretrpené horké roky mi teraz nahrádza láskavosťou. [Vč 1971]
4. obyč. v menných vetách a v spojení s privlastňovacím zámenom hovor. expr.ktorý popiera jestvovanie niečoho, nijaký, žiadny: horká jeho pomoc; Ležím a nespím, horké moje spanie. [J. Beňo]; - Zíde sa mu trochu zábavy. - Horká jeho zábava! [M. Urban]; Ale horké jeho zabúdanie! [M. Jančová]
fraz. horký chlebíček ťažká práca; jesť horký chlieb ťažko sa živiť; prehltnúť/preglgnúť/prežrieť horkú slinu al. horké sliny strpieť niečo nepríjemné a nezareagovať, ustúpiť; roniť horké slzy žalostne plakať; zhltnúť/prehltnúť/prežrieť horkú pilulku pretrpieť, prežiť nepríjemnosťparem. chorému všetko horké; najprvhoja! hoja!“ potomhorká psota moja“! kto sa priveľa zabáva a nepracuje, toho prikvačí bieda; robota má horký korienok, ale sladké ovocie vynaložené úsilie býva odmenené dobrým výsledkom


horký2, horkýže, horkýtam, horkýžetam, pís. i horký tam, horkýže tam čast. hovor. expr. ▶ vyjadruje zápor, popieranie, odporovanie, pochybovanie, kdežeby: Že vraj ženiť? Horký tam, veď nemám nič, zhola nič! [A. Habovštiak]; V Trenčianskej vraveli - vraj Matej Kráľ je to. Horký to kráľ! Tulák! [J. Buzássy]; Horký moje sedenie! Po rozum som prišla. [J. F. Kunik]; Priniesla si so sebou aj knihy, že sa bude učiť, ale horkýže učenie! [M. Komorová]; Horkýžetam oddychovania pred sviatkami. [Vč 1974]

-ký/623125±2138: substantíva m. živ. N sg. 0→25
+4
−6
Hor/0→25
+4
−6

/3407478±3935: substantíva m. živ. N sg. 0→25
+4
−6
Horký/0→25
+4
−6

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bolestný 1. prezrádzajúci, spôsobujúci duševnú, zried. i telesnú bolesť; svedčiaci o bolesti • bolestivý: bolestné, bolestivé lúčenie, precitnutie; bolestný, bolestivý zákrok, pôrod (op. bezbolestný) • boľavý: boľavá clivota, boľavá ranakniž. bôľnytrpkýhorkýsmutný (naplnený trpkosťou, smútkom): bôľny pohľad; trpké, horké sklamanie; smutný úsmevkniž.: strastiplnýstrastnýzried. bolestiplný: strastiplné, strastné obdobie; bolestiplné vzdychyžalostnýkniž.: žalostivýžiaľny (plný bolesti, žiaľu): žalostné, žalostivé, žiaľne nariekaniekniž.: srdcervúcisrdcelomný: srdcervúci, srdcelomný výjav, príbeh, plačexpr., často pejor.: bolestínskytrpiteľský: pozerať s bolestínskym, trpiteľským výrazom v tvárizraňujúcikniž. jatrivý: zraňujúci pohľad na choré dieťa, jatrivá spomienka na nešťastné detstvokniž. sebatrýznivý: sebatrýznivý smútokpoet. golgotský: golgotský kríž (Hviezdoslav)sedembolestný (i poet., ktorý veľa trpel): Sedembolestná Matka Božia, sedembolestná zem (Kostra)expr. prebolestný: prebolestná matkapren.: tŕnitýtŕnistý: tŕnitá, tŕnistá životná cesta

2. p. nepríjemný


horký1 1. ktorý má chuť ako palina, blen, žlč: horký čaj, liekhorkastýnahorkastý (trochu horký) • prihorký (príliš horký) • expr. prehorký (veľmi horký): je to horké, prehorkéblenový

2. p. bolestný 1, ťažký 3


horký2, horky, horkýže, horkýžetam p. kdeže 1, nie 1


kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdebykdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby!expr.: ale baale čoale čobyale kdeale kdežeale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboliexpr.: ešte čoešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo!hovor. čobyhovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by!hovor. expr.: horkýhorkyhorkýžehorkýžetamzried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť!veru nievôbec nieani myslieťani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

2. p. kde 1, 2


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


nijaký 1. popiera jestvovanie vecí, javov v súhrne i jednotlivo • žiadenžiadny: nedostal nijaký, žiaden, žiadny list; nemal nijaké, žiadne peniazeani jedenzried. niktorý: dnes nevypočítal nijaký, ani jeden príklad; buď sa ožení s ňou, alebo s niktorounulový: výsledok námahy bol nulovýnijakovský: neprinútiš ma nijakovským spôsobomfraz. ani takýani onaký: neoblečiem si ani taký, ani onaký kabáthovor. expr. horký (obyč. v menných vetách): horká (tam) jeho pomoc

2. p. neurčitý


ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vreciaexpr.: stokilovýstocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlapťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny nákladmohutnýmasívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skalypriťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovyzried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)

2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná bránamohutný: mohutný starožitný nábytoknevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál

3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavýneľahkýobťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cestyúpornýhúževnatý: úporný, húževnatý bojnáročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienkyzložitýkomplikovanýneriešiteľnýnezvládnuteľnýnesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príkladpren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný textúmornýúnavnývyčerpávajúcivysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanietvrdýexpr. chlapský: tvrdá, chlapská prácaotrockýexpr.: lopotnýkrvopotnýkonskýexpr. zried. potnýzried. potutvárnyexpr. zried. mozoľnatýpren. expr.: galejníckygalejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka prácakrutýneľudskýpren. expr.: psípsovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osudkniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robotakniž. trudnýzried. trudnatýhorkýtrpkýpren.: tŕnistýtŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púťkrušný (ťažký a smutný): prišli krušné časypriťažký (priveľmi ťažký)

4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovenývydýchanýnedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti

5. p. veľký, vážny1 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký


trpký 1. ktorý je ostrý, nepríjemný, zvieravý (o chuti); ktorý sa vyznačuje nepríjemnou zvieravou chuťou • príkry: trpká, príkra chuť liekovhorký: horké kvapkykyslý (obyč. o nezrelom ovocí): trpké, kyslé jabĺčkatrpkastý (trocha trpký)

2. p. bolestný 1, ťažký 3, smutný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

horký1, 2. st. horkejší príd.

1. majúci príkru, nepríjemnú chuť ako napr. blen, palina: h-á chuť, príchuť niečoho; h. liek, h-é byliny; h-á káva bez cukru; h-é mandle druh mandlí horkej chuti; min. h-á soľ síran horečnatý (používa sa ako pudidlo); h-é vody minerálne vody obsahujúce síran horečnatý, síranové vody

prehltnúť h-ú pilulku zniesť nepríjemnosť; jesť h. chlieb ťažko sa živiť;

2. trpký, bolestný, žiaľny, žalostný; smutný, ťažký, neradostný: h. žiaľ, bôľ, h-é sklamanie; h-é slová, h-é výčitky, h-é chvíle; h. život

roniť h-é slzy bolestne plakať;

horko2 prísl.: h. chutiť; h. plakať, nariekať;

horkosť, -ti ž.

1. horká chuť;

2. bolestný trpký, neradostný (duševný) zážitok

vypiť kalich h-i až do dna zniesť niečo nepríjemné až do konca


horký2 príd. obyč. v menných vetách vyjadruje zápor, popieranie; nijaký, žiadny: Horká tvoja rovnosť. Jeden sa narodil rozkazovať a druhý slúžiť. (Kuk.) Že vraj maľuje. Horká jeho maľba. Babre, babra. (Vaj.) Horký môj pokoj. Od tej doby ani sám anjel z neba nemal pokoj. (Šolt.)

horký4 príd. (čes.) kniž. zastar. horúci: Pred každým čaša horká sa parí. (Sládk.); by neuhoreli (húsky) od slnka horkého (J. Kráľ)


horký3, horky, horkýže, zried. i horkýtam, horkýžetam čast. vyjadruje zápor, popieranie, nesúhlas; veru nie, kdeže, čožeby (obyč. v odpovedi): Mamička, dosť mi je. — Horký dosť! (Kuk.) Vošla dnu, činiac sa, že má robotu a horky! — len sa pretvárala. (Hviezd.) Či by ťa (to) nezlostilo? — Horký nie! (Tim.) Ale horkýže nieaspoň ťa poľutujem. (Kuk.) Spokojnosť s úchvatkom? — Horkýtam! (Hviezd.) A nešli ste už viac nikde slúžiť, stará mať? — Ach, horkýžetam nie! (Janč.)

horko p. horký


horký i horkýže čast. strsl, čiast. zsl vyjadruje popretie výpovede, negatívny postoj; ale nie, kdežeby: U si sa najeu̯? Horkí najeu̯! (Dol. Lehota DK); Si poznala stareho oca? Aľe ňi, horkí (Ozdín LUČ); Horkíže, ňeprišla! (Prosné PB)


horký príd. (horškí)
1. csl majúci príkru, nepríjemnú chuť ako blen, palina: Akuosig je horkuo to mľieko (Dol. Lehota DK); Dáku horkú medecínu mi prepísal (Rochovce ROŽ); Horká to preňho medecína (Bošáca TRČ); To pivo je horšké (Brodské SKA); Dobri cmavi vino je horki jak paľenka (Kaluža MCH)
F. horkí jako blen (Bošáca TRČ), horki jak peluňe (Žakarovce GEL) - veľmi trpký, horký
2. strsl, zsl žalostný, trpký (o živote): Nuž veru ďieuka mojä, horkí to bou̯ život (Párnica DK); Mám ja horkí život (Prosné PB)
3. csl v dvojslovných názvoch rastlín: horkí lopúch (Mur. Dl. Lúka REV) - liečivá rastlina, bot. podbeľ liečivý (Tussilago farfara L.); horki koreň (Torysa SAB) - bot. horec žltý (Gentiana lutea); horke peľiňe (Hlinné VRN) - liečivá rastlina, bot. palina (Artemisia); horká ďatelina (Bošáca TRČ) - liečivá rastlina, bot. vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata); horko prísl. k 2: Dosci horko mi pallo, nuž ale čo son mala robit (Bošáca TRČ)


horšký p. horký

horce p. horký


horko p. horký1


horký1 príd
1. veľmi teplý, horúci, rozpálený, op. studený: any gsy studeny, any horký (CO 17. st); w kraginach horkych w zemy palestinske (HL 17. st); w horkem popele (RN 17.-18. st); do horkeg pecy; pripal to misto horkim zelezom (RG 18. st)
2. horúčkový, horúčkovitý: horkych nemocy; horke wredy neb hlyzy (HL 17. st); horke gatra y žaludek (LR1 17. st); horke neduhi (RN 17.-18. st); horke zimnice (Kal 18. st); -o prísl k 1: wezmi lissku surowu, rospal gi, čož neghorčegssi mužess (RG 18. st); vetná prísl: horko my gest (KS 1763); -osť ž
1. horúčosť: horkost slunečzna; w horkosty powetry (HL 17. st); horkost plamena (MP 1718)
2. horúčkovitosť: horkosty wreduw a hlyz; w horkostech zymnyčznych (HL 17. st); nemocz z horkosty (KLe 1740)

horký2 [hor-, horš-] príd
1. majúci trpkú chuť: bilyna welmy horka (VT 1648); chuty horke (HL 17. st); krapečka pelinku horkeho (MS 1758); absinthium: horssky poljnek (KS 1763)
L. h-á ďatelina, h. (vodný) jetel bot vachta trojlistá Menyanthes trifoliata: z horkého getele extrakt; hořký getel (TT 1745); wezmi horke wodne deteliny (HT 1760); Menyanthes trifoliata: horký getel (LU 1775);
x. farm sal amarum purgans: horka sul (TT 1745)
2. trpký, žalostný: horké neštestí (ASL 1603-04); vmučeňý horké podstúpiťi (CC 1655); hořžkými slzami narjkatj (MP 1718); plangor: horssky zálostny plač (KS 1763);
x. pren bibl horky kalih utrpeni piti (SS 18. st) znášať utrpenie; -ce prísl čes trpko, žalostne: co nekdy horce oplakawal swatý Dawid (SK 1697); horce musým narjkati (MaK 1749); hogne slzi wilewage horce kwjlil (PT 1796); nic tak horčegsseg neoplakawagu zatracenci (MK 18. st)
P. atpn Hork (v Turci 1293); Horko (TURANY 1586); Horky (K. LIPOVEC 1601 U2); -osť ž
1. trpká chuť, trpkosť: pssenyca gest horkosty mierne (HL 17. st); horkost w ústách twjch gako žluč (VP 1764); do more pohrjženj gsme bili a slannu geho horkosty usta gsme naplňene meli (PT 1796)
2. žalosť: Maria horkosty naplnena súce (CO 17. st); roskosse swetske zamiessane magu trpkosti a horkosti (MS 1758)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HORKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 58×, celkový počet lokalít: 29, najčastejšie výskyty v lokalitách:
PROSTREDNÝ HÁMOR (obec MLYNKY), okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 9×;
POPRAD, okr. POPRAD – 6×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 4×;
ČACHTICE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 3×;
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 3×;
HANUŠOVCE NAD TOPĽOU, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 3×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 3×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 2×;
SOTINA (obec SENICA), okr. SENICA – 2×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

horká, slaná a kyslá amère, salée et acide
horká, slaná a mierne amère et salée, légèrement
horkých a aromatických bylín d'herbes amères et aromatiques
intenzívna, slaná a horká intense, salé et amer
sladké a horké mandle amandes douces et amères
veľmi málo horkých látok très peu de substances amères

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu