Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

horký

I. príd.

1. majúci chuť ako blen, palina: h-á chuť, h. liek; h-á káva nesladená

2. bolestný, trpký, ťažký: h. žiaľ, život, h-é sklamanie, slzy

3. expr. (obyč. v menných vetách) žiadny, nijaký: h. jeho pokoj, h-á jeho pomoc

zhltnúť h-ú → pilulku; vypiť kalich horkosti (až do dna);

horko prísl. k 1, 2: h. chutiť; h. plakať;

horkosť -i ž.

II. horké s., horká ž. horkastý likér

III. horký, horkýže, horkýžetam čast. hovor. expr. vyj. zápor, popieranie, pochybovanie, kdeže: dosť som zjedol – h. dosť!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
horké ‑ého s.

horké -kého s.

horké -kého s., horká -kej ž. hovor.likér horkastej chuti: objedal si kalištek horkej; Iste sa už tešil na nejaké horké, lebo Kropáčka má vždy v špirituse zelené orechy. [Š. Čepček]

-ké/709532±698 3.28: substantíva (adjektívne) s. N+A sg. 1687 šampans/1205 Podbans/70 ports/67 nemocens/55 člens/50 slad/44 malič/44 Brods/44 tokajs/33 komic/30 tragic/17 hor/12 pans/8 (2/8)

horké p. liehovina


liehovina alkoholický nápoj vyrobený destiláciou • alkoholpálenkadestilát: popíjať liehoviny, destilátyšpiritus (96-percentný alkohol) • hovor.: pálenétuhéostrétvrdétúžavatužina (tuhá pálenka) • hriatahriate (liehovina varená s prísadami) • hovor.: samohonkalavórovica (doma vyrobená liehovina) • hovor. expr. strcuľahovor. pejor. smradľavicahovor. zastaráv. al. expr. šnapsexpr. čertovica (Vajanský)expr. čertovina (Urban)pijatikasladké (sladká liehovina) • horké (horká liehovina) • expr.: trúnoktúžobabesnica (silná liehovina) • ostricazastar.: okovitkakvithrub. chľast

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

horká, -ej ž. i horké, -ého str. hovor. druh likéru horkej chuti: kalištek h-ej (Chrob.); to je povestné horké milosťpanej Gregušovej (Vaj.)

horké s. spodst.
1. strsl, zsl liehový nápoj s horkou príchuťou: Mláďeňec kúpiu̯ ďieuke horkieho, zavďäči_ca jej kceu̯ (Krivá DK); Každí ňelúbev horké, ňégdo sťev slatké, volákí likér (Lapáš NIT)
2. or horká chuť, horkosť (v ústach): Celí ďeň mala horkuo v úsťech (Medzibrodie n. Or. DK)

horká, horké [-ô] čast vyj. popieranie, nesúhlas, horkýže: slubowal, že nebude psotowat, a horkuo nye (KRUPINA 1699); žeby s nimi wečerat issla, prosil; taže pani odpowedela: gaj, horka moga wečera (TURIEC 1769)

horká
ženský rod, jednotné číslo, adjektívna paradigma
N (jedna) horká
G (bez) horkej
D (k) horkej
A (vidím) horkú
L (o) horkej
I (s) horkou
ženský rod, množné číslo, adjektívna paradigma
N (dve) horké
G (bez) horkých
D (k) horkým
A (vidím) horké
L (o) horkých
I (s) horkými

horké
stredný rod, jednotné číslo, adjektívna paradigma
N (jedno) horké
G (bez) horkého
D (k) horkému
A (vidím) horké
L (o) horkom
I (s) horkým
sladké a horké mandle amandes douces et amères

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu