horký
I. príd.
1. majúci chuť ako blen, palina: h-á chuť, h. liek; h-á káva nesladená
2. bolestný, trpký, ťažký: h. žiaľ, život, h-é sklamanie, slzy
3. expr. (obyč. v menných vetách) žiadny, nijaký: h. jeho pokoj, h-á jeho pomoc
● zhltnúť h-ú → pilulku; → vypiť kalich horkosti (až do dna);
horko prísl. k 1, 2: h. chutiť; h. plakať;
horkosť -i ž.
II. horké s., horká ž. horkastý likér
III. horký, horkýže, horkýžetam čast. hovor. expr. vyj. zápor, popieranie, pochybovanie, kdeže: dosť som zjedol – h. dosť!
horké -kého s.
horké -kého s., horká -kej ž. hovor. ▶ likér horkastej chuti: objedal si kalištek horkej; Iste sa už tešil na nejaké horké, lebo Kropáčka má vždy v špirituse zelené orechy. [Š. Čepček]
horké p. liehovina
liehovina alkoholický nápoj vyrobený destiláciou • alkohol • pálenka • destilát: popíjať liehoviny, destiláty • špiritus (96-percentný alkohol) • hovor.: pálené • tuhé • ostré • tvrdé • túžava • tužina (tuhá pálenka) • hriata • hriate (liehovina varená s prísadami) • hovor.: samohonka • lavórovica (doma vyrobená liehovina) • hovor. expr. strcuľa • hovor. pejor. smradľavica • hovor. zastaráv. al. expr. šnaps • expr. čertovica (Vajanský) • expr. čertovina (Urban) • pijatika • sladké (sladká liehovina) • horké (horká liehovina) • expr.: trúnok • túžoba • besnica (silná liehovina) • ostrica • zastar.: okovitka • kvit • hrub. chľast
horká, -ej ž. i horké, -ého str. hovor. druh likéru horkej chuti: kalištek h-ej (Chrob.); to je povestné horké milosťpanej Gregušovej (Vaj.)
horké s. spodst. 1. strsl, zsl liehový nápoj s horkou príchuťou: Mláďeňec kúpiu̯ ďieuke horkieho, zavďäči_ca jej kceu̯ (Krivá DK); Každí ňelúbev horké, ňégdo sťev slatké, volákí likér (Lapáš NIT) 2. or horká chuť, horkosť (v ústach): Celí ďeň mala horkuo v úsťech (Medzibrodie n. Or. DK)
horká, horké [-ô] čast vyj. popieranie, nesúhlas, horkýže: slubowal, že nebude psotowat, a horkuo nye (KRUPINA 1699); žeby s nimi wečerat issla, prosil; taže pani odpowedela: gaj, horka moga wečera (TURIEC 1769)