Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

horieť -í -ia nedok.

1. spaľovať sa, byť stravovaný, ničený ohňom; planúť ohňom: drevo, dom h-í; neos. v peci h-í; neos. h-í! poplašné upozornenie na požiar; chem. h-enie prudké zlučovanie 2 látok, pri kt. vzniká teplota a svetlo, spaľovanie

2. svietiť, žiariť: lampa h-í; expr. oči (mu) h-ia

3. byť rozpálený: uši, líca mu h-ia; h. od horúčky

4. expr. pociťovať silné vzrušenie, zaujatie: h. láskou, nadšením, hnevom, h. od zvedavosti, za pravdu

5. červenieť sa: zore h-ia

h-í ako fakľa a) prudko b) expr. červená sa; h-í mu za pätami niečo ho súri; robota mu h-í pod rukami rýchle pracuje; strecha mu h-í nad hlavou; to neh-í nie je to súrne; niečo (napr. termín, plán) h-í niekomu hrozí nedodržanie;

opak. horievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
horieť ‑í ‑ia ‑el nedok.

horenie -nia s. chem. ▶ rýchla oxidácia uhlíkových látok kyslíkom al. vzduchom sprevádzaná intenzívnym teplom a svetlom: bezplameňové h.; nízkotepelné h.; detonačné h. samovznietenie paliva v aute; priotráviť sa splodinami horenia; pri horení PVC unikajú do prostredia jedovaté dioxíny ▷ ↗ i horieť


horieť -rí -ria hor! -rel -riac -riaci -renie nedok. 1.blčať ohňom, spaľovať sa, planúť ohňom; byť stravovaný, ničený ohňom: h. prudkým plameňom, blkom; zápalka nechce h.; suché drevo dobre horí; už horí celá budova; vatra horí; plyn horí modrým plameňom; v kozube horia polená; na poli horeli stohy slamy; čmud horiacej šnúry; Horela lipka, horela. [ľudová pieseň]; neos. v dedine horelo bol požiar □ horí! poplašné upozornenie na požiar
2. ▶ vydávať, vyžarovať svetlo; syn. svietiť: lampa, sviečka horí; v miestnosti horeli fakle; Potom vojde do domu, ale svetlo nechá horieť. [P. Jaroš]; Väčšina svietidiel nehorela a cesta k trolejbusu bola cestou do tmy. [Vč 1964]; pren. expr. oči mu horia radosťou, od radosti žiaria
3.byť rozpálený, rozhorúčený: celé telo mi horí; dieťa horí od horúčky; líca mu horeli
4.mať pálivý pocit: Vypil ostatok na dúšok a myslel si, že mu horia črevá. [R. Jašík]; Horia mi ústa! Vodu, prineste vodu. [A. Vášová]
5. expr. (čím; od čoho; za čo; ø) ▶ pociťovať nejaký silný cit, silné citové zaujatie: h. láskou, nadšením, hnevom, nedočkavosťou; h. od zvedavosti; Je ešte veľmi mladá, ale horí v nej nenávisť. [J. Lenčo]; Cítiš, že autor článku dosť nehorí, a preto nemôže zapaľovať čitateľov. [KŽ 1960]
6. expr. (ø; čím) ▶ mať červenú farbu, červenieť sa, červenať sa: zore horia; horia mu uši (od hanby); Za ním sa žltli pšeničné klasy, horel v nich vlčí mak. [M. Krno]; Karpaty horia šípkami a vinice spievajú. [G. Rothmayerová]
7. hovor.byť neúspešný, neprejavovať dostatočné schopnosti: na skúške horel; Dnes už úbohým deťom nik nepomôže, keď horia z matiky. [K. Jarunková]; Žiaľ, chvíľami sme horeli aj kombinačne, miesto rýchlej súhry sa chlapci púšťali do individuálnych akcií. [Vč 1973]
fraz. horieť ako fakľa a) prudko horieť b) expr. červenať sa; expr. horí mu pod zadkom ocitol sa, obyč. svojím pričinením, v zlej situácii, ktorá ho núti konať; horí mu pôda/zem pod nohami nemá istú pozíciu, niečo ho ohrozuje; horí mu za pätami niečo ho súri; horia mu líca červená sa, pýri sa; robota mu horí pod rukami rýchlo pracuje; strecha mu horí nad hlavou je v kritickej situácii; termín/plán horí hrozí jeho nedodržanie; to nehorí nie je to súrne; všetko na ňom [len tak] horí všetko rýchlo zoderie, roztrhá; z obidvoch koncov u nich sviečka horí zle gazdujú, veľa míňajú, spotrebujú ◘ parem. keď sused horí, aj teba páli človeka sa dotýkajú aj veci, osudy druhých
opak. horievať -va -vajú -val; dok. k 1zhorieť, k 7 pohorieť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskaťblyšťať salesknúť saligotať saexpr.: blyskotať (sa)bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slzažiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiarizried. jasať sa (Timrava, Rázus)trblietať sajagať sajagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajúskvieť sasvietiťsvietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotoustriebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazeroperliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlíbelieť saprebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokráskyvynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí vínohorieť (o očiach): oči mu horia radosťou

p. aj hrať 3

2. p. chváliť sa


červenať sa 1. mať na tvári rumenec od citového pohnutia • červenieť sa: cítila, že sa od hanby červená, červeniekniž.: pýriť sarumeniť sarumenieť sa: od zlosti sa celý pýril, rumenilexpr. pŕliť sapoet. rdieť saexpr. horieť (veľmi sa červenať): tvár jej horí ako fakľa

p. aj hanbiť sa

2. javiť sa červeným • červenieť sabyť červený: v diaľke sa červenejú strechy; v záhrade sa červenajú, červenejú jahodypoet. bronieť


horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sapáliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sablčaťblkotaťnár. dudotať (Kálal)expr.: bĺkaťblkaťblnkaťblnkotaťkniž.: planúťplápolaťpoet.: háraťzháraťpláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou

2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť


hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do ránahovor. muzicírovať: rád doma muzicírujezastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikujevyhrávaťexpr.: vyhúdaťvyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deňbrnkaťvybrnkávaťdrnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiuhovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesochpejor.: fidlikaťfidlikovaťpidlikaťpidlikovaťpihlikaťhudlikaťhudlikovaťcvrlikaťčvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgaťvŕzaťvrzúkaťhovor. expr.: škrípaťpíliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkaniaexpr.: tudlikaťtulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlointerpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosťpohrávaťpoihrávať: na perách jej pohráva úsmevblýskaťblýskať sablyšťať salesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiachhorieť (o očiach): oči horia nadšenímiskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať


sršať 1. prudko vo väčšom množstve vyletúvať, odskakovať (obyč. o iskrách): z prskavky iskry sršali na všetky stranyšľahaťvyšľahovať (o ohni): plameň, oheň šľahal, vyšľahoval do výškyprskať (rozstrekovať sa so syčivým zvukom): raketa prská, sršíiskriť sa: neos. z komína sa iskrí

2. expr. prudko, vo veľkej miere sa prejavovať (obyč. citovo) • planúťexpr. horieť: srší, planie, horí zápalom, radosťoukniž. prekypovať: prekypuje v ňom zlosť, oduševneniekniž. sálaťvyžarovaťzračiť sa: z očí mu sála strach, nenávisť; z tváre vyžaruje radosť; v pohľade sa zračí veselosťiskriť (očami, pohľadom): iskrí očami od zlosti


svietiť 1. vydávať, vyžarovať svetlo • žiariť: hviezdy na oblohe jasno svietia, žiariablikaťblikotaťmihať samihotať sažmurkať (vydávať prerušované al. slabé svetlo): sviečka v tme slabo bliká, blikoce, žmurká; medzi stromami sa mihá, mihoce plamienokprebleskovaťpoet. pableskovať (svietiť v zábleskoch, chvíľami, obyč. cez niečo): z diaľky prebleskuje svetlohorieť: žiarovka, lampa horínár. sviecať (Rysuľa)žmúriťexpr.: sliepňaťškamraťškamriť (slabo svietiť): žiarovka v kúte slabo žmúri, sliepňa, škamreexpr. vysvecovať (ustavične, dlho svietiť): pouličné lampy vysvecujú celý deň

p. aj svetielkovať

2. p. blýskať sa 1 3. p. prekážať 1


túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokojibažiťdychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinoukniž.: prahnúťžízniť: prahne, žízni po láske, uznaníkniž. lačnieť: lačnie za vzdelanímzried. smädiť: smädia po krviexpr.: mrieťzmieraťumieraťhynúťhorieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milýmzried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostíexpr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženouexpr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciamivzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmirojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajináchexpr.: divieťšalieť (sa)šialiť sahovor. expr.: blaznieťblázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatamihovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužovlakomiť saexpr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa


vkladať sa plne sa sústreďovať na niečo • oddávať sa: celý sa vkladal do spevu, oddával sa spevuodovzdávať sažiť: odovzdávala sa, žila len deťomvenovať saobľubovať: venovali sa jazde na koni; obľubovali jazdu na konihovor. holdovaťkniž. horieť

p. aj venovať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

horieť, -í, -ia nedok.

1. planúť ohňom; spaľovať sa, blčať, plápolať: drevo, plyn, cigareta horí; h. plameňom; vatra, oheň horí; v peci, v sporáku horí;

často neos. o požiari: Horí! Horí! poplašné volanie pri požiari; niekde horí, horelo je, bol požiar; horný koniec dediny horí; stodoly horia; pren. svet horí v plameňoch je vojna

horí mu pôda, zem pod nohami nemá istú pozíciu, je v nebezpečenstve, je ohrozený niečím; robota mu horí pod rukami (pod rukou), len mu tak práca v rukách horí veľmi rýchlo pracuje, je veľmi usilovný; hovor.: to nehorí nie je to súrne, netreba sa stým ponáhľať; je mu pilno, akoby horelo je mu náhlo; horí nám za pätami niečo nás súri, treba sa nám ponáhľať; niečo (napr. termín vykonania nejakej práce) nám horí je veľmi naliehavé, sme v tiesni; horí mu nad hlavou je v nebezpečenstve, v tiesni; všetko na ňom horí všetko rýchle zoderie, roztrhá (o šatstve);

2. hovor. vydávať svetlo, svietiť: lampa, sviečka, žiarovka horí; elektrika horí;

3. expr. byť červený ako oheň, červenieť sa: Červené šatky na hrdle nám horia. (Bend.) Pomaranče horia v polotme. (Letz); vlasy mu horia (Kuk.) je ryšavý; tvár mu horí hanbou, od hanby (Tat.), horí ako fakľa (Tim.) veľmi sa červená;

4. (o očiach) blyšťať sa, ligotať sa, lesknúť sa, žiariť: oči mu horia radosťou, od radosti, hrdosťou, od očakávania; Oči jej horeli, div ohňom neblčali. (Skal.)

5. (čím, zried. i od čoho) pociťovať nejaký silný cit, planúť silným, prudkým citom, byť vzrušený: h. túžbou, láskou, hnevom, pomstou, netrpezlivosťou; h. od vzrušenia (Fr. Kráľ); Celá horím od zvedavosti. (Pal.)

6. byť v horúčke, byť rozpálený, rozohriaty; mať pálivý pocit: Líca horia horúčkou. (Al.) Koža mi horela ako popálená. (Jes-á) Cíti, ako mu horia uši a líca. (Chrob.)

7. (za čo) byť oduševnený: Kto za pravdu horí... (Kuzm.); h. za národ a vlasť (Škult.);

8. (za kým, za čím, po čom) túžiť: Horel za dievčaťom. (Kal.) Horel po činnosti. (Vaj.)

9. hovor. (za koho, za čo, pre koho, pre čo) trpieť: Ja som pre neho horela nevinne. (Ráz.-Mart.)

10. hovor. mať neúspech, blamovať sa: Vy horíte i na matematike i tu. (Ráz.);

opak. horievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 10 zhorieť;

k 9 vyhorieť, k 3-5, 7, 8 zahorieť

Morfologický analyzátor

horieť nedokonavé sloveso
(ja) horím VKesa+; (ty) horíš VKesb+; (on, ona, ono) horí VKesc+; (my) horíme VKepa+; (vy) horíte VKepb+; (oni, ony) horia VKepc+;

(ja som, ty si, on) horel VLesam+; (ona) horela VLesaf+; (ono) horelo VLesan+; (oni, ony) horeli VLepah+;
(ty) hor! VMesb+; (my) horme! VMepa+; (vy) horte! VMepb+;
(nejako) horiac VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor