horeznačky, horeznak prísl. zadnou časťou tela dolu, naznak, op. doluznačky: ležať, padnúť h.
horeznačky, horeznak prísl.
horeznačky, horeznak prísl. ▶ vo vodorovnej polohe prednou časťou tela, tvárou a bruchom smerom hore; syn. naznak; op. doluznačky, doluznak: ležať, spadnúť, plávať h.; Pochopil, že drabinovec, na ktorom ho vezú horeznačky spútaného, brodí sa potokom alebo riekou. [Milan Ferko]; Uložil som sa horeznak, privrel som oči. [A. Chudoba]
horeznačky tvárou a bruchom hore a zadnou časťou tela dolu (op. doluznačky) • horeznak (op. doluznak) • naznak: ľahol si horeznačky, horeznak do trávy; spadla naznak na dlážku • hore bruchom • na chrbát • na chrbte • zried.: horebrušky • horeznakom
horeznak, horeznakom p. horeznačky
horeznačky, horeznak, zried. i horeznakom prísl. hovor. tvárou a bruchom hore, na chrbte, na chrbát, naznak: ležať, padnúť, plávať h.; (Telo) ležalo horeznakom. (Lask.)
horeznačky i horeznak prísl. (horeznacki) csl hore tvárou, naznak: Ľežau̯ horeznački a hľaďeu̯ do povali (Socovce MAR); Zakvačele sa mi nohe a jej pádz horeznacki! (Breznička LUČ) Spadnúl horeznak (Kameňany REV); Mal som spadnúd horeznački (Blatné MOD); Nútrák sa reže horeznak (Bučany HLO); Padóv horeznak (Lukáčovce HLO); Ležál horeznag a rozmíšlal (Kubrica TRČ); Lehnul sebe na luku horeznački (Spiš. Štvrtok LVO)
horeznačky, horeznak prísl 1. v polohe na chrbte, hore tvárou: kdi woli pasol a horeznaczi (!) leziaczi spal (V. ČEPČÍN 1660); wždy horeznački ležy (GŠ 1758); nikdy ale horeznak neležte (RPM 1795) 2. do polohy na chrbát, hore tvárou: padagu ne predkem ale zatkem horeznačky (KOŠICE 1752); aby rodička horeznak byla položena do postele (HT 1760); naposledi na zem geg zhodjl horeznak (PT 1796)