horec -rca m. horská liečivá rastlina s modrým kvetom, encián, bot. Gentiana;
horcový príd.
horec horca pl. N horce m.
horec horca pl. N horce m. 1. ▶ trváca bylina z čeľade horcovitých so zvončekovitými modrými al. žltými kvetmi: máčať koreň horca v prevarenej vode; Zdvihnutý pohárik vodky s horcom zostal na polceste. [J. Papp] □ bot. horec luskáčovitý Gentiana asclepiadea; horec jarný Gentiana verna zákonom chránená rastlina; horec bodkovaný Gentiana punctata chránená rastlina so žltými fialovo bodkovanými kvetmi 2. ▶ bežné označenie horskej chránenej rastliny horcokvetu Clusiovho Ciminalis clusii: vápnomilný h.
horec modrofialovo kvitnúca horská rastlina s liečivým koreňom • encián: horcami, enciánmi posiate tatranské lúky
horec, -rca m. druh horskej fialovo kvitnúcej rastliny s liečivým koreňom; bot. h. obyčajný (Gentiana amarella);
horcový príd.: h. koreň
horcový p. horec
horec m. or, turč, novohr, strenč horská liečivá rastlina, bot. Gentiana: Ženi horcu si kúpťe, horcu, na želúdek! (Krivá DK) F. horkejšie ako horec (Zuberec TRS) - veľmi horké; horcový príd.: Ešťe aj voda mala horcovú chuť (Habovka TRS); Do paleneho namočeli aj huorec a to bou̯a huorcova palenka (Terchová ŽIL)
horec m bot h. obyčajný Gentiana amarella: zmiesyty z horcem a z rutu w wine prigimaty (HL 17. st); čerwený horec (ŠkD 1775); dawag lychwe omych, syrku, horec (HK 18. st); horcový príd: z horcowym prasskem (RT 17. st); horcoweg wodi (RN 17.-18. st); horcoweg palenki (ŽILINA 1718-19); horecowý kořen; horecowá essencye (TT 1745)