hore-dolu, hore-dole prísl. 1. ▶ bez konkrétneho cieľa; syn. bezcieľne: celý deň chodil h. 2. ▶ rozličnými smermi, všetkými smermi; syn. krížom-krážom: prešiel celý svet h.; voziť sa autom h. po meste; obracať niečo h. ↗ i fraz.; Motali sa hore-dolu po ceste. [A. Baláž]; Nervózne chodila hore-dolu po malej izbe. [J. Gavalcová] ◘ fraz. obracať niečo hore-dolu podrobne skúmať; pár korún hore-dolu al. jedno deko hore-dolu v danej situácii nie je presné množstvo dôležité; expr. pliesť/tárať hore-dolu hovoriť nezmysly
bezcieľne bez konkrétneho cieľa • bezúčelne • neúčelne • naplano • jalovo: žiť bezcieľne, bezúčelne, naplano • iba tak • len tak: iba tak, len tak sa túlal po meste • hore-dolu • krížom-krážom • sem a tam: celé predpoludnie chodil bezcieľne, hore-dolu, krížom-krážom, sem a tam • expr. lárom-fárom • hovor. expr. három-fárom: nemôžeš žiť lárom-fárom • hovor. expr. naverímboha: iba tak naverímboha vystrelil zo vzduchovky
p. aj zbytočne
hore-dolu 1. p. bezcieľne 2. p. krížom-krážom
krížom-krážom rozličnými smermi, všetkými smermi • hore-dolu: prešiel skoro celý svet krížom-krážom, hore-dolu • sem a tam • sem i tam • sem a ta • sem-tam • sem-ta: nepokojne chodila sem a tam po miestnosti; behali medzi kríkmi sem a ta; prevážali sa na aute sem-tam po meste • expr.: šírinou • lárom-fárom: ovce sa mu rozliezli širinou, lárom-fárom
hore-dolu p. hore