hore-dolu, hore-dole prísl. 1. ▶ bez konkrétneho cieľa; syn. bezcieľne: celý deň chodil h. 2. ▶ rozličnými smermi, všetkými smermi; syn. krížom-krážom: prešiel celý svet h.; voziť sa autom h. po meste; obracať niečo h. ↗ i fraz.; Motali sa hore-dolu po ceste. [A. Baláž]; Nervózne chodila hore-dolu po malej izbe. [J. Gavalcová] ◘ fraz. obracať niečo hore-dolu podrobne skúmať; pár korún hore-dolu al. jedno deko hore-dolu v danej situácii nie je presné množstvo dôležité; expr. pliesť/tárať hore-dolu hovoriť nezmysly